Niekedy sa nám podarí celkom isto skĺznuť do akéhosi subjektivizmu. Domnievam sa, že tie tri akési podkategórie ktoré si vymenoval reálne neexistujú a podľa mojho (subjektívneho hľadiska) poviem približne ako to myslím. Do kategórie jednoduchých ľudí, to čo si opísal celkom súhlasím, ale pamätaj, že to všetko je ešte akýsi predstupeň plného chápania.
Častokrát tento stupeň dosahujú jednak jednoduchí ľudia, ktorým naozaj stačí málo, ale to nie je všetko. Taký človek nedokáže (možno) rozlíšiť naozajstné dobro od zla, pretože zlo je veľmi dobre maskované za akýmsi morálnym poučením. Niečo mi to pripomenulo ezopove bájky, ktoré sú kontroverzné práve v tom, že na to, aby sme plne pochopili a obsiahli, ako konať dobro v spoločnosti, čo v podstate má byť jediný a primárny cieľ, bez ktorej niet cesty uspokojenia, je potrebné dať do spojitosti dobro so zlom.
Aby sme si jasne uvedomili, že dobro je dobro, a zlo je zlo. Dnes je veľmi ťažké rozlíšiť dobro od zla. Vo východných krajinách plodnosť je dá sa povedať oceňovaná, a cieľ je čo mať najviac detí.
Prvý list Timotejovi, ktorý adresoval Pavol, hovorí, že žena sa spasí rodením detí, ak vytrvajú vo viere a láske. Dnes práveže vidíme trend v západných krajinách v dvoch tendenciách. Muži a ženy sa vydávajú a ženia vo vyššom veku, spravidla je to po tridsiatke a mať jedno, maximálne dve deti.
Všetko sa to vysvetľuje a zdôvodňuje akýmsi slabším sociálno ekonomickým statusom, kariérnym rastom a podobne, kde nechcú narušiť život svojich potomkov, aby napríklad netreli biedu, akú trebárs zažili či už v tom ponímaní ich rodičia, alebo starí rodičia, alebo tá konkrétna generácia.
To je jeden druh pohľadu, a v podstate logický. Je predsa rozumnejšie nemať sedem detí a pozerať sa na sedem hladných krkov. Na druhej strane démonizovať spoločnosť nepriaznivými prognózami a predpoveďami tiež nepovažujem za celkom správne. A tu vidíš, že práve tá technológia dobra a zla funguje naplno, a čo víťazí.
Zdravý rozum je niekoľkokrát podrobený kritike, rozum chce, srdce chce, cit chce vôľa chce, ale vidíme že niekedy tie prostriedky proste nie sú. Čiže chtiac nechtiac stále tu v spoločnosti budeme mať kontrast dobra a zla. Ďalšia vec čo sa týka správania dobre si napísal.
Dobre vieme, že čo povieš, nevrátiš späť v akejkoľvek podobe. ale pozri. ak komunikuješ s normálnym človekom, a niečo ti vyletí to čo nechceš. to čo povieš proste v rozrušení, normálny človek to pochopiť vie. Neobstojí v nijakom prípade to staré známe porekadlo, že odpustím ale nezabudnem. To sa nedá.
Ten, kto vytvoril tento bludný citát asi vtedy nerozmýšľal, pretože odpustiť znamená zabudnúť v plnom jeho rozsahu. Poučiť sa dá síce zo zla, aby som sa ho vyvaroval, ale pokiaľ človek nezabudne, nikdy nebude šťastný.
Práve preto mi odpoveďou na toto všetko neponúka materiálny a materialistický svet, spojený síce s mnohými výhodami ktoré chtiac nechtiac čepráme všetci, ale ponúka mi to duchovný svet, ktorý keď raz pochopiš, naozaj budeš šťastný, dostaneš sa proste z nejakého marazmu a vytiahneš sa na nejaký stupeň poznania, z ktorého sa už nedá zostúpiť, čo je dobre.
Záverom poviem toľko. To všetko je uhol pohľadu.
Dobre pri prospelo vyslovene akýsi kontraindikačný prístup, ktorý spočíva napríklad vo ponímaní vzťahov to, že proste vylúčime aj nejaké dobré metódy , ktoré by mohli zhoršiť daný stav v spoločnosti.
To je presne to, čo znamená, že všetkého veľa škodí, aj všetkého dobrého veľa škodí. Človek potrebuje cukor soľ, ale vo vyváženej miere. Keď to preženieš s jedným alebo druhým privodíš si zlo. To isté aj s materiálnymi statkami. Už niekedy príliš veľa pracujeme a chceme dosiahnuť, ale slúži to k dobrému, keď sa takto psychicky ničíme? Vidím to aj na sebe, že som zavalený prácou, ale v podstate nemám na výber, lebo buď budeš robiť, a mať niečo, alebo nepracuješ a nemáš nič. V živote o nič iné nejde.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár