Myslel som si že to je druhý článok s touto tematikou, ale som sa mýlil, a preto som ho včas opravil. Ešte by som sa chcel povenovať jednej téme, ktorú som si nateraz zvolil a síce znie takto. Je uvažovanie strata času?

Keď som si na vysokej škole čítal tie nekonečné skriptá, o ktorých som celkom správne tušil, že naučiť sa z nich napríklad naspamäť zmemorovať azda čo i len jeden jediný riadok, alebo jednu vetu, či už kratšiu, alebo dlhšiu, bude celkom slušný problém, azda som sa nemýlil. Nikdy som nepochopil, prečo niekto napíše skriptá s riadkovaním milión riadkov na stranu a počet strán na nekonečno, až pokiaľ som naozaj nenatrafil na tento portál. No dobre, trochu humoru azda v týchto nočných hodinách nezaškodilo.

Kto premýšľa žije. A niekedy príliš veľa premýšľania práve spôsobuje presný opak, kedy človek žije v akejsi neprirodzenej konštante, kde je všetko rovnaké, kde neexistuje akýsi prirodzený dynamizmus, ktorý spôsobuje napríklad pozitívnu zmenu myslenia, ktorý spôsobuje napríklad to, že človek predsa len nedostane uspokojujúce odpovede na mnohé podnety, ktoré zažil, a práve preto o nich nerád premýšľa, a ešte neradšej o nich možno rozmýšľa, alebo rozpráva. nie je mu to príjemné. A čím viacej uvažuje, tým viacej otázok sa mu dostáva, ktoré ho možno robia v konečnom dôsledku nespokojnejším ako pred tým napríklad bol 

Filozofia mi preto naozaj dáva nespočetne veľa podnetov, aby človeka predovšetkým naučila rozmýšľať. Lenže niekedy to premýšľanie človeku môže napríklad uškodiť, ak to používame na nesprávne ciele. Niekto môže premýšľať o tom, komu spravím zase zle. Je teda takéto premýšľanie vôbec premýšľaním? Nezaoberám sa už vonkoncom tým, či to je správne. Na všetko človek by mal mať predovšetkým motiváciu. Napadlo mi, čo je hodnotnejšie, je lepšie vedieť napríklad matematiku, alebo filozofiu? Je lepšie robiť nejaké výpočty, ktoré môžu presne sedieť, ktoré obsahujú presné matematické vyjadrenia, ktorých omyl pravdepodobne nie je prípustný, pretože všetko sa dá vedecky, alebo logicky dokázať, alebo je lepšie, kedy niečo ako vo filozofii pôsobí ako otvorený interval, ktorý nemá začiatok, nemá konca, a teda nejaká téma sa celkom isto môže zdať možno nekonečná? Ťažko povedať.

Ako som teda spomínal pri premýšľaní, človek potrebuje istú dávku motivácie, chuti, aby bolo jasné, že to niečo obsahuje akýsi pohyb. Akýsi život. 

A práve preto, človek ktorý tomuto nerozumie, si môže myslieť, že uvažovanie je strata času. Presne ako som spomínal v blogu, či má zmysel uvažovať nad niečím, čo mi nepomôže. Ak teda mi niečo nepomôže, prečo sa človek má tým uvažovať. Lenže človeka odpradávna priťahovali tajomné veci, ktoré si nevedel vysvetliť. A možno čím tajomnejšie, tým lepšie. Prečo je tomu tak? 

Práve preto, že premýšľaním sa dostávame na inú úroveň, než sme boli azda doteraz. 

Niečo človeka napadne, ale neskôr tie myšlienky viac menej zaženie, najmä ak sa jedná možno o menej príjemné spomienky a podobne. Že teda nikam sa aj tak dá sa povedať, nedostanem, a nemá to celkovo ani opodstatnenie, ani zmysel takto uvažovať. Je to správne takéto uvažovanie? Je správne uvažovať v intenciách, kde vylúčim možno akúsi osobnú nápravu, alebo to, že budem dopredu uvažovať na spôsob, že nikam sa nedostanem, a túto teóriu budem raziť do konca? Pretože či prídeme predsa len do nejakého východiskového bodu, alebo nie, je dosť možné, že stále budeme kdesi na začiatku a možno ešte vo väčších rozpakoch, než sme boli. A s tým súvisí možno aj počet nezodpovedaných otázok, ako sa to niekedy stáva. Stáva sa to napríklad pri niektorých životne dôležitých udalostiach, ako napríklad výber vysokej školy, to spomínam ako príklad, ale to by som neklasifikoval ako dôležitú udalosť, hoci istá tá dôležitosť tam určite je, ale ešte predsa nejde o nič. V živote sú predsa omnoho dôležitejšie záležitosti, ale to závisí od toho, čomu dávame prednosť.

Na záver poviem. Rozmýšľaním vždy prídeme k nejakému záveru, hoci na prvý pohľad tak to nemusí byť. Neuvedomujeme si, ale práve ten výsledok niekedy môže znamenať celkovú harmóniu mysle.

 Blog
Komentuj
 fotka
majmarad  11. 8. 2019 08:34
Nevedomosť je vo veľkej miere bránou ku šťastiu. Ak sa niečo ľudia dozvedia, tak to len tak jednoducho nezabudnú. Je to ako plávanie, bicyklovanie...

Sú vôbec informácie to, čo ľudia potrebujú? Mnohí nemajú žiadne a sú to tí najšťastnejší ľudia na svete. Ak niečomu nerozumiem, tak si môžem vybrať - buď sa to naučiť(pochopiť to) alebo sa na danú problematiku...
A úprimne, kým človek pochopí, a pokiaľ sa naučí, tak ho to často stojí oveľa viac, ako si myslel a stojí ho to hlavne čas, ktorý mu už nikto nevráti. A spraví ho to šťastnejším? Ani by som nepovedal. Nie je preto lepšie radšej neriešiť a prenechať tieto skutočnosti niekomu, kto tomu obetuje život?
 fotka
vreskot000  11. 8. 2019 15:32
@majmarad prijímam tvoj názor, pretože je to jedno z mnohých uhlov pohľadu. ale dobre si napísal. lenže ak nevedomosť je vo veľkej miere bránou k šťastiu, mám to chápať, že lepšie nič nevedieť, ak aj cítiť, že niečo potrebujem predsa len vedieť? napríklad zo školského prostredia? na druhej strane pozri. poviem ti takto. na vysokej som nerozumel filozofii, nerozumel som 3 jazykom ktorým som sa učil, a predsa po 12 rokoch je to pre mňa vášeň. čím to je? v podstate tie informácie pre dnešný život nepotrebujem, pretože pracujem v zdravotníctve, ale som im vďačný, že som sa niečo nové naučil. či ma to spravilo šťastnejším? možno miera vedomosti alebo nevedomosti nespôsobilo priamo v mojom prípade že som šťastnejší, ale určite mám reálnejší pohľad na svet, čo sa deje, na prácu ktorú konám, a ktorá je veľmi zodpovedná. keby som v tomto čo konám nemal vedomosť, asi sotva by som bol šťastný. Môže byť štastný zmätený človek čo nevie čo má robiť? Vidíš, ale je to další pohľad, dakujem ti za tvoj!
 fotka
majmarad  11. 8. 2019 16:36
Hej, vidíš život a tento svet reálnejšie a to je to poznanie. Nie každý potrebuje vidieť krutú realitu tohoto sveta a poznanie často také je. nepíšem o tom čo sa naučíme v škole, ale o tom, čo nás učí život a ak si videl film Matrix, tak presne tak isto je to s poznaním. Neo vedel a učil sa, ostatní žili. Síce nie v skutočnom svete, ale koho to zaujímalo, boli šťastní, zatiaľ čo Neo síce vyriešil problém, ale aké šťastie mu to prinieslo?
 fotka
vreskot000  11. 8. 2019 16:46
výborne si trafil! Vďaka!
Napíš svoj komentár