Kto premýšľa žije IV

Predsa len som sa rozhodol v túto horúcu letnú augustovú nedeľu, žeby som pridal jeden článok ohľadom tejto témy, ktorá ma zaujala. Zapol som si ventilátor, lebo takto je to lepšie. Možno aj táto pomôcka je nepatrným dôkazom toho, že teda kto premýšľa žije. To som spomenul len na okraj.

Včera som bol na veľmi dobrom výlete, kde som si dobre oddýchol. Aby som proste načerpal nové sily. Viem že možno mnohým to nehovorí nič, pretože niekto možno študuje, teraz ma oddych, volno, prázdniny, a neviem ešte čo, ale to je realita, ktorá pre mňa už asu dvanásť rokov neplatí. Takže.

Niekedy sa nám stáva, v prvom článku som to opisoval, mierne by som sa tematicky k nemu predsa len ešte chcel akosi priblížiť, že čím viac použijeme zmýšľanie v našom živote, tým viac akosi absurdností nás môžu napadnúť. Čím viac človek sa možno aj niečím trápi, alebo zaťažuje, tým azda ťažšie pre neho. Na mňa ale to má celkom opačný efekt, a preto sa posnažím v tomto článku opísať, ako to myslím.

Človek má tendenciu nemyslieť na to zlé. To je prirodzené. Napríklad sa stane aj nejaká maličkosť, že človek v domácnosti, alebo nedajbože niekde inde, sa mu stane, uvediem príklad, že sa mu rozbije pohár. Teda niečo dopil, chcel to umyť, odložiť, poprípade vybral z akejsi poličky alebo skrinky, z kuchynského nábytku a podobne, a nedopatrením sa stalo, že ho jednoducho rozbil. nič to.

A nabudúce už si dáme lepší pozor, pokiaľ budeme vyberať niečo, čo je sklenené, čo je krehké, pretože každý jeden zbytočný pohyb môže celkom isto zničiť ten daný predmet, ktorý máme k dispozícii, ktorý máme k užívaniu. Nejde o to, či sa dá nahradiť, nahradiť sa relatívne dá všetko, to problém nie je. Ide o to, či v mysli si vieme predstaviť, že na to miesto príde niečo, čo bude možno úplne nové, čo bude mať za určitých podmienok azda rovnakú, alebo by som povedal možno rôznu, odlišnú kvalitu, ako možno mal ten predmet predtým. A keď si to premietnem do životných situácii, nová situácia, ktorá nastala možno rozbitím nejakého sna, má predsa celkom inú, odlišnú príchuť, než sme si možno žiadali. Človek v istom zmysle s tým počíta, ale že to príde naozaj, tomu proste neverí. 

Sú rozličné udalosti a situácie. Sú také, ktorým veríme, a ktorým neveríme. Napísal som to v tom zmysle, že by som doplnil niektoré myšlienky v článku, že kto premýšľa nežije. Napíšem to po svojom, nakoľko na túto nie celkom ľahkú filozofickú myšlienku prirodzene nie je jednoduché odpovedať azda dvojslovne, alebo jedným slovom, alebo jednou vetou, prípade jednou myšlienkou, pretože v súčasnosti na všetko tak podvedome potrebujeme akúsi logickú odpoveď, pýtame sa často na čoraz nie jednoduchšie, ale zložitejšie témy, dávame si otázky, do ktorých zapájame azda ten najtenší okruh našich kamarátov, alebo známych, možno len preto, aby sme nad niečím zase premýšľali. Ako to myslím?

Pamätám sa na učení na literatúre takej, ak by som mal dať nejaký príklad, v škole ako takej najťažšie bolo napríklad rozobrať nejakú lyrickú báseň na slovenčine. okrajovov by som povedal, že je to formálne nemožné, keď sa na to spätne pozerám. To sa jednoducho nedá. A nie je jednoduché vôbec ale určiť, ktorá je vlastne epická, a ktorá lyrická. Ich definícia je vcelku jednoduchá, tá prvá je taká, ktorej celkom ľahko môžeme prerozprávať dej, o čom to bolo, tá druhá je pomerne zložitejšia a náročnejšia na pochopenie, a takto dáva priestor na vytvorenie jednak mienky každého toho daného čitateľa, ktorý príde do kontaktu s nejakou lyrickou formou toho literárneho diela, a nadôvažok, kriticky zhodnotiť literárne dielo lyrického charakteru by som povedal, že je priam nemožné, pretože na to by sme jednoznačne potrebovali, ako asi hovoria skriptá zo slovenského jazyka a literatúry, pochopiť napríklad vnútorný život a svet dotyčného spisovateľa, ktorý niečo také písal, a čitateľ väčšinou daného spisovateľa celkom isto nepozná.

Záverom poviem toľko, že na základe toho, čo som napísal, môžeme zistiť, že viacerí chceli ukryť do akýchsi inotají svoj vlastný postoj, kedy tak nemohli možno učiniť verejne, spravili to skryto. Práve možno vďaka tomuto postoju, ktorí si originálne vytvorili, žili vďaka tomu, že premýšľali. 

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku