Rozhodol som sa pridať ešte niekoľko mojich myšlienok na túto tému, ktorú som rozobral postupne na blogu. Bude to akési pokračovanie.

Často sa niekedy zamýšľame nad tým, či to, čo robíme, robíme dobre, dokonale, dokonalejšie, aký majú názor na to naše okolie, naša rodina, naši kamaráti, proste to všetko vonkajšie, ktoré samozrejme na človeka dolieha, je súčasť jeho života, a chtiac nechtiac ho to formuje, či už priamo alebo nepriamo. Ako to myslím vysvetlím rád v nasledujúcich riadkoch.

Keď sa nad tým tak zamyslím, dávam si niekoľko otázok. Je potrebné sa zdôverovať s našimi plánmi s niekým, ktorý je voči tomu vyslovene tupý?

Minule som sa zamyslel napríklad nad tým, že ten, kto je naozaj múdry, kto všetko vie, kto všade bol, všetkému rozumie... ten v podstate ani neexistuje, a reklama a telka nás tým sýti dennodenne, a človek proste má naozaj pocit, ako môže byť v skutočnosti neschopný, že nikam nebol, nepozná sa s takým známym človekom, nevie, čo je to nejako užívať si život podľa predstáv kohosi a podobne. Taký človek potom nemá príliš veľkú úctu ani ku sebe samému.

Je mnoho kópii v živote, ale veľmi málo originálov. Voľakedy a v podstate ešte aj dnes, mnoho ľudí sa snaží robiť dokonalé kópie skutočností, kedy si jednoducho uvedomujú, že nato, aby vlastnili originál, na to v podstate nemajú. A tak si veľmi radi spravia kópiu, s ktorou ale patrične zaobchádzajú, ako keby sa jednalo o vzácny kus. Myslím si, že takí číňania, hádam neexistuje niečo, čo by niečo ešte lepšie možno nedomysleli za oveľa menší peniaz. Bol som ohromený, keď sa púšťali do stavania replík tých najdrahších modelov áut, a s akou neuveriteľnou ľahkosťou sa im to darilo, najmä keď si predstavíme, že to bol za naozajstný a nepatrný zlomok ceny, za ktorý sa v tej naozajstnej podobe predával originálny kúsok.

Tá originalita je niečo, čo človeku chýba. Isto je veľmi dobré, ak človek má proste nejakú predlohu, podľa ktorej sa bude držať, ale vo svete je toľko kopírovania, že nevieme dostatočne rozlíšiť, čo je pravé, a čo pravé nie je.

Ako to myslím? Väčšinou ten, ktorý využíva druhých pre svoje materiálne šťastie, v podstate kopíruje tých, ktorí sú mu podriadení. V histórii vieme uviesť mnoho príkladov, napríklad aj pohania kedysi sa snažili vo svojej nedokonalosti napodobniť kresťanov, je známy výrok, ktorý ktosi povedal na adresu kresťanov zo strany pohanov, a síce citujem.... " pozrite ako sa milujú..."

Toto sú tie pravé elementy, ktoré človeku naozaj pomáhajú, pretože človek bez tohoto vyššie spomenutého prvku naozaj nič nedokáže. Len zanietený človek, ktorý si dokáže poctivo odpracovať svoju prácu, odviesť ju proste, byť pozorný, byť cieľavedomý, mať schopnosť, ktorá pramení nie z nejakého akéhosi intelektuálneho poznania, nejakého naštudovania si nejakých materiálov s ktorým budem pracovať a podobne, ale to, že človek dá do toho celého človeka a celé svoje srdce.

V takom prípade, ak sa človeku aj niečo nevydarí, obyčajne taký človek necíti frustráciu, a aj mne sa to stalo. Hovorí sa, že dobrý pocit pri nejakom zlom výsledku, je nanič. To je síce pravda, ale ten dobrý pocit, to je ale na druhej strane výsledok tvojho vnútorného duchovného bohatého sveta, ktorý každý z nás má. 

Mnohí idú len na hotové, mnohí sa pozerajú na výsledok. Výsledok niekedy nemusí byť dôležitý, pretože človek aj v priebehu akéhosi procesu dokáže v niečom radikálne vyspieť, zrazu čosi zanechá, a prejde tam, kde sa cíti lepšie, hoci to môže byť v priamom aj nepriamom slova zmysle akási konkurencia toho, čo robil. Azda mnohí obchodníci, ktorí monžo sa venujú v biznise, venujú sa v podstate tej istej oblasti, ale rozdiel je ten, že kedysi to robili v jednej firme, dnes sú úspešní, a možno oveľa úspešnejší, ako keď odvádzali prácu v tej firme, kde začínali. možno preto, lebo v prvej sa učili, ale v tej druhej naozaj išli na vlastnú päsť so všetkými svojimi nadobudnutými schopnosťami, ktoré teda majú, a vedia, čo všetko sa oplatí pre svoju prácu, a teda najmä pre efektívnosť práce obetovať, a dať niečo navyše, čo pocítia možno oveľa neskôr.

Čo na záver dodať. To je tá nezlomná vôľa, tá možno až hraničiaca s akousi dávkou fanatickosti, ktorá mnohým z nás chýba, pretože sa bojíme názorov okolia, ktoré nás len zadržiava v našej nečinnosti, alebo v tom našom stereotyp a konzervatívnom chápaní života. Nech sa vám všetkým darí.

 Blog
Komentuj
 fotka
pubertslatinocelny  4. 8. 2018 19:15
mne napr. velmi karbón pomáha, neviem, čím by som vôbec bez neho bol
Napíš svoj komentár