Každý z nás, keď si prechádza čímsi veľmi výnimočným v živote, postráda vo svojom okolí inšpirujúce skutočnosti, ktoré plne využije vo svoj prospech. No tak, ako prichádzajú takéto ako som spomínal inšpirujúce okolnosti, tak prichádzajú v živote človeka aj k mnohým deštruktívnym javom, ktorým chtiac nechtiac venuje veľa času, a nazveme to možno že je to strata času. Ako to teda myslím by som rád vyjadril v nasledujúcich riadkoch.
Mnohí z nás riešia to, či sú sebavedomejší, alebo nie. Či majú značne znížené teda sebavedomie, alebo ho naopak majú privysoké. Treba tu celkom jasne povedať, že pojem sebavedomie nie je celkom správny prvok, pretože v životných situáciách aj veľmi vyzretí ľudia dokážu proste stratiť reč, a ani nevedia prečo, a čo všetko spôsobilo v nich tento jav, kedy stoja na jednom mieste, a nedokážu sa akýmkoľvek spôsobom rozhýbať.
A na druhej strane máme tu ľudí, ktorí rozmýšľajú možno trochu nižšie, nemajú sebavedomia na rozhadzovanie, či skôr rozdávanie, ale sú možno oveľa pokojnejší, monžo oveľa triezvejšie a kvalitnejšie riešia akési novovzniknuté problémy, ktoré ich postihli, a ktoré majú poväčšine prípadov pre nás všetkých akýsi spoločný menovateľ. Pojem zmýšľanie trochu nižšie neznamená horšie kvalitatívne, ale to, že sú skôr opatrní, a majú nižšie stanovené ciele.
Pomáha celkom určite zdravý triezvy rozum, ktorý mi káže priskoro ubrať tam, kde sa to pomaly začína rozbiehať vysokým tempom, pretože zatiahnutá brzda môže spôsobiť viac škody ako osohu, a taký náhly krok nazad je pre človeka určite menej na osoh, akoby mu to bolo príjemné. človek, ktorý si drží odstup aj v dobrých okamihoch a nelieta kdesi hlavou a nohami v oblakoch, ale pevne sa pridrža zemi, vie prijať aj nezdar, ktorý celkom isto môže prísť.
Na toto ma upozorňuje aj Písmo sväté, len okrajovo pripomeniem, že nemáme zmýšľať privysoko, ale máme sa prikláňať k nízkym. Je to okrem iného aj o tom, aby sme nemali nejaké prehnané ambície a nenaplnené sny, pretože postupom času, keď si uvedomujeme, o čo všetko môže v konečnom dôsledku ísť, človeka to môže oveľa viac zraniť, a miesto toho, aby sa človek z niečoho tešil, mal radosť, bol spokojný, deje sa pravý opak, je nespokojný, nešťastný, stále akokeby niečo očakával, myslel na ďalekú budúcnosť, pričom prítomnosť a realita mu preteká pomedzi prsty, čo má celkom určite neblahý vplyv na jeho celkový rozvoj a udržanie si duchovnej a duševnej kondície, pohody a akejsi vnútornej rovnováhy.
Mnoho ľudí majú prehnane očakávané ciele, ktoré ich aj tak nedokážu nijako naplniť, skôr vyprázdniť by som to povedal, alebo to všetko je len dočasne. Na dobu určitu, na dobu skúšobnú, a potom si dáme otázku čo potom. Nejedná sa samozrejme len o napríklad prácu, ale rôzne naše plány a projekty, čo budeme robiť v čase voľna, čo budeme robiť keď prídeme zo školy, alebo práce.
jeden taký veľmi vtipný obrázok som pozrel, ako človek vie naivne plánovať. Že príde teda napríklad z práce, prezlečie sa hneď do športového, ide si zabehať, možno kolieskové korčule, tie mám veľmi rád aj ja. potom sa ide pobicyklovať, potom trénuje na nejakom domácom trenažéri, dakedy to fičalo, teraz to veľmi už nejak nepropagujú, aspoň to už nejako prehliadam.
Lenže realita je taká, že človek príde vyčerpaný domov, ľahne si a spí, a to je všetko.
Čo teda povedať na záver článku? Lenže realita je taká, že ak naozaj človek má vyčerpávajúcu prácu, ako prvé si človek ľahne a pasívne si spánkom odpočinie hoci je aj cez deň, čo môže človeku veľmi blahodárne pomôcť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár