Je to dobre, porovnať si tematiku niektorých článkov, možno aj s odstupom nejakého toho času aby som si teda nejakou jednoduchou metódou porovnal, kde som sa nachádzal v tom období, a kde sa momentálne, teda na akej úrovni nachádzam teraz, a či to pre mňa znamená krok a posun vpred, alebo nie. Aby som napríklad aj ja osobne pri tomto zistil, kde sa momentálne nachádzam, a aký to má pre mňa a celkovo v tomto čase význam a zmysel.
V spoločnosti musíme, musím to takto napísať, a aj skonštatovať, občas sa zahrať na niekoho kým skutočne nie sme. Prečo to píšem. Je to možno preto, lebo človek chce získať akýsi lukratívny flek, a pravdepodobne sa nejako len svojou poctivou prácou k tomu nedopracuje, pretože potrebuje v dnešnej podivnej dobe naozaj len tie najnutnejšie kontakty, teda známosti, ktoré práveže hrajú veľmi dôležitú úlohu pri nejakých rozhodovacích procesoch. Vnímaví vedia dobre vytušiť, kto myslí niečo úprimne, a kto niečo myslí neúprimne, s tými bočnými úmyslami. Som si vedomý, že časom sa aj tak veľa vecí odhalí, pretože nie všetci dokážeme čosi držať v tajnosti taký dlhý čas
Mnohí sme až príliš spravodliví, to je dobré, v tom nevidím zásadný problém, pretože takto to naozaj má byť, a právom chceme vysvetľovať azda aj chyby iných v tom pozitívnom, lepšom svetle, pretože nikomu nechceme vedome uškodiť. Níe preto, aby sme ich my sami obhajovali, alebo v niečom ospravedlňovali, ale preto, že dúfame, že ten človek sa proste vplyvom tejto situácie naozaj dokáže zmeniť j lepšiemu, a že neostane len pri nejakých nenaplnených slovách, ale sa prejde ak plneniu činov. Lenže problém je, že toto všetko je len zbožná myšlienka duchovnej literatúry, ktorá si dosť často mnohé veci sama zidealizuje, nehľadiac na to, že realita je kdesi skutočne iná. Darmo človek bude začínať v tom dobrom od seba, keď nemá prostriedky.
Teda nejakej konkrétnej situácii, kedy idem za nejakým cieľom, podriadim všetko preto, aby som nejaký flek, miesto, alebo nejaké to možno uznanie získal, nehľadiac vtedy na dopady v blízkej budúcnosti. Tým ale samozrejme nechcem povedať, že je to už akokeby normálne, že kdesi sa dostanem len po známosti, lenže tu ide o to, že človek naozaj môže takýmto spôsobom stratiť svoju vnútornú duchovnú identitu, akokeby taký osobnostný status normálneho človeka, ktorý proste má potrebu sa kdesi prezentovať a následne aj realizovať, avšak tuší, že len jeho vedomosti v tom nebudú mať dôležitú úlohu. Pretože bude vedieť, bude si proste vedomý, že jeho cesta za niečím, čo si vytýčil nebola vôbec jednoduchá, a splnenie čohosi bude možno znamenať niekoľkonásobné vynakladanie síl, a problémy s jeho plnením a podobne.
V súčasnosti končím na jednom projekte, ktorý mi síce nezobral moc sily ani energie, avšak celkovo tie nepriame dopady, všetky tie prekážky ma celkom iste začali značne znechucovať, hoci viem, že koniec toho všetkého je už pravdepodobne veľmi blízko, len ešte treba nejaký ten okamih vydržať. Ak mám pravdu povedať, nemám z toho vôbec dobrý pocit, hoci je to na konci.
Totiž je veľmi ťažké niekomu povedať, ako ich veľmi neznášame, ako nás niekto teda neúmerne zaťažuje, a to celkom zbytočne pretože to nie je pekné, ani slušné to povedať, a ako nám všetci lezú na nervy, ako sú pre nás azda zbytočnou záťažou, ako ich v podstate vôbec nepotrebujeme, a vnímanie tej ich prítomnosti pri nás je čosi, čo je pre nás možno mimoriadne nepríjemné a zrejme poriadne zaťažujúce. Zvlášť ak sa jedná možno o niekoho, kto azda prehnanou aktivitou chce niečo vykonať silou mocou. Zrejme sa jedná taktiež o nejaký novodobý fenomén osobnej aktivity, ktorý má azda korene pravdepodobne v školskej dochádzke, kde sa všetko robilo len na výkon, postavené na akýchsi dobrých známkach a stupni vedomostnej záťaže a nie to, či sa napríklad danej problematike naozaj trebárs odborne rozumie, alebo nie. Otázka, prečo niekomu možno až chorobne na niečom záleží.
Možno je v tom nejaký osobnostný blok, všetko vysvetliť azda v zdvorilostnom tóne, a podobne, a možno tu sa stáva kategorická chyba. Je to síce jedno zo slušných, ale ako to ja vnímam, žiaľ, jedno z pravdepodobne úplne zbytočných riešení. Sú osoby, ktoré proste nikdy nepochopia, že na niečo jednoducho nemajú, nikdy im to nedôjde, robia iba zbytočné problémy, ktoré vôbec pritom nemuseli byť, a pritom sami bránia realizácii druhých, ktorí na to majú, a sú na to naozaj zodpovedne pripravení. Dajme si ale otázku. Naozaj chceme byť takýmito ľuďmi?
Na záver by som ešte chcel čosi v pár riadkoch ešte napísať. A práve preto vplyvom takýchto vedomých, alebo podvedomých situácii, kde niekto reálne príde na to, že kdesi sa stala chyba, alebo to naopak, dokáže akokeby, nazvem to pudovo to vie vystihnúť aj sám. Tam je pravdepodobne tá akokeby prapríčina nejakých neúspechov, ktoré sa časom môžu hromadiť. Osobne ak mám povedať za seba, nemám moc šťastné obdobie, pretože v poslednom čase sa mi kladú pod nohy neskutočné množstvo prekážok, ktoré sú mimoriadne ťažko zdolateľné, ale zatiaľ to s božou pomocou zvládam.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár