S týmto všetkým podľa mňa, celkom isto súvisí aj netrpezlivosť, kde niekto proste nie je nadšený, že v priebehu nejakého času, nejakého teda procesu, musí vydržať aj niečo, čo sa mu nepáči. Pri netrpezlivosti človek dokáže robiť nepochopiteľné omyly. Aj mne sa to často stáva, najmä, ak nevidím dôvod na nejaké zbytočné predlžovanie čohosi, ako teraz. Sú situácie, ktoré sú efektívne, a ktoré sú neefektívne. Ak podriadený prevýši nadriadeného v praktickosti, ako som sa o tom nedávno zmienil, bude to vnímané pozitívne, alebo negatívne, lebo ohrozil kohosi autoritu? Práve takéto okamihy a momenty, sú práve kľúčovými v akejsi neskoršej sebadisciplíne, ktorá okrem iného nás celkom isto môže naučiť vytrvalosti a odolnosti voči nejakým novnovzniknutým problémom, a následne vedieť čeliť im, a byť odolný pracovať aj pod tlakom.
Nie každý ale na druhej strane dokáže pracovať pod tlakom, alebo teda čeliť nejakým tým nepríjemnostiam, pretože nie je celkom zrelý. To všetko si vyžaduje samozrejme individuálny vyzretý prístup, možno zachovanie chladnej hlavy, nie celkom unáhlené rozhodnutia, možno nejaké pokojné riešenie, poradiť sa napríklad s viacerými a podeliť sa o svoje skúsenosti a vypočuť si pravda nestranné názory, ak ich niekto vôbec dokáže správne sformulovať. Nepatrnú úlohu v tomto všetkom zohráva určite aj primeraný čas. Isteže, málokto vie riešiť problémy, ktoré nie sú príjemné, ale práve ak ich vyriešime, práve vtedy zistíme, že sme zas pokročili o nejaký ten stupienok. Pretože sa toho všetkého chceme čím skôr zbaviť, ale to nie je riešenie. Pretože je celkom ľahké a jednoduché kohosi hneď na začiatku odbiť, presne tak, ako sa to deje, napríklad, ak to mám porovnať aj tu na tomto webovom portáli, ako hľadať nejaké riešenie, a teda komunikovať s niekým, kto nám nemusí byť sympatický a podobne.
Viacerí sa teda sťažujeme, že nedokážeme pracovať pod tlakom. V istom zmysle to plne chápem, pretože aj mne sa stalo, že som to nevydržal, a dobrovoľne som proste odišiel, lebo som to práve v tej chvíli považoval za celkom správne a rozumné riešenie danej vzniknutej situácie, ktorú som iným spôsobom nevedel celkom dobre riešiť. Dneska by som to pravdepodobne riešil určite ináč, ale čo bolo už sa neodstane. Nevedel som proste pracovať pod tlakom, pretože som sa v takej situácii ešte celkom neocitol, ale už som toho na novom mieste zažil príliš veľa, a proste som sa to časom naučil, a celkom som rád. Všetko chce len svoj čas, nič inšie.
Čas je síce zaujímavá veličina, pretože mnohí si nevieme teda predstaviť, nie že čo bude o týždeň, alebo o mesiac, ale čo bude zajtra. Mnohí v čase vidia svojho hlavného nepriateľa, pretože si dokážu celkom isto predstaviť si zadeliť si svoj čas, ale keď niečo sa nedá vtesnať do svojho harmonogramu, môže to znamenať problém.
Je to teda samozrejme výsledok toho, že človek je mierne pod stresom, nedokáže sa celkom sústrediť na prítomnosť, má možno oprávnené obavy a dôvody z možného seba zlyhania, hoci na prvý pohľad nemusí ísť o nič mimoriadne, pretože viacerí niektoré drobnosti len nachsvál zveličujú, aby u toho dotyčného človeka proste vyvolali celkom iste mylný dojem, že to on všetko pokazil, je niečomu na vine, pričom na nejakom neúspechu má len minimálny, ak náhodou aj žiadny podiel, a toto je teda maximálne nespravodlivé. Môže to teda znamenať nepríjemné obdobie, kde ale na druhej strane sa mu celkom iste môže vyťažiť maximum a takto sa poučiť.
Viackrát sa to deje, a nie raz som to zažil. Proste veľa ľudí, ale to sú práveže charakterní, berú akokeby veľký podiel zodpovednosti na seba za niečo, čo nemusia, ale oni to proste tak chcú.
Taký človek sa nedokáže viac sústrediť na to, čo má vykonať, pretože je zaťažený pocitom akejsi viny, za ktorú vôbec nemôže, a teda logicky nemôže si z toho vyvodiť akúsi zodpovednosť,, a práve tí jeho okolo sú na vine. Ale to je na druhej strane prejav veľkej zodpovednosti a ukážka charakteru, ako človek má pracovať na sebe, ako byť nejaký nezlomný, neoblomný, a ako byť vytrvalý, a držať sa na pevných základoch aj vtedy, keď sa deje niečo, čo nie je príjemné.
Záverom ešte chcem napísať niekoľko myšlienok. Niekedy sa treba naučiť proste pracovať aj s neobrobeným materiálom, ako sa hovorí, pretože všetko keď si len zidealizujeme, nič tým nezískame, azda len stratíme. Nič sa nedá spraviť naraz, ak si to vyžaduje nejaký čas. Ako spomínam teda, všetko má svoj čas. Ba naopak, častokrát sa stáva, že práve vďaka tej situácie sa človek stáva oveľa akýmsi vnútorne pevnejším, akýmsi odolnejším voči vonkajším podnetom, a to, čo niekedy nedokázal prijať s nadhľadom, a dá sa povedať, všetko vnímal možno doslovne, teraz to po určitých situáciách vie vnímať v takom stave, ako to naozaj je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár