Minule som opisoval situáciu, kde som sa zamyslel nad vylúšteným textom tajničky, ktorá znela, že byť kresťanom znamená plávať proti prúdu. Ako si to azda ja osobne predstavujem, pokúsim sa to teda bližšie opísať v nasledujúcich týchto riadkoch.
Mnohí sa cítime, a to teda ale v prvom rade posnažím sa to predovšetkým opísať a vyjadriť sám za seba, snažíme sa pri svojom konaní akosi nevyčnievať z radu. Proste je to z toho dôvodu, že nemáme radi akosi pútať na seba nie celkom zvyčajným spôsobom nezvyčajnú pozornosť, čo niekedy nás môže uviesť do akýchsi menej príjemných rozpakov, kde sa možno azda ťažko dokážeme účinne vymotať z akejsi ošemetnej situácie, ktorú sme možno zapríčinili buď sami, alebo sme sa v nej ocitli napríklad akosi nepriamo, neočakávane, neželane, a podobne.
A práve z toho dôvodu, ako som to teraz opísal, aby sme nevyčnievali z akéhosi pomysleného radu, alebo priemeru, či skôr presnejšie povedané podpriemeru, radi sa prispôsobujeme, možno aj bez nášho vedomia, nedobrovoľne, vonkajším okolnostiam. Vonkajšie okolnosti, tento špecifický pojem zahŕňa všetko to, čo nás ovplyvňuje, či už priamo alebo nepriamo. Čo je niekedy aj celkom príjemná zmena, alebo naopak, začíname sa cítiť akosi nepríjemne, strácame teda akosi náš vnútorný postoj ku akémusi poriadku.
Čítal som kedysi vyjadrenie jedného duchovného, je to také latinské príslovie, ktoré neviem celkom presne v cudzom jazyku definovať, ale vyjadrím ho v slovenčine. Ten citát znie presne takto. " kto slúži poriadku, poriadok slúži jemu".
V súvislosti s ním presne do konceptu zapadá aj to, že byť kresťanom znamená plávať proti prúdu. Že zaoberať sa niečím, čo akosi zdanlivo je odlišný od reálneho pohľadu akejsi imaginárnej väčšiny, ktorej sa ja osobne odmietam podriadiť, pretože to vo mne vyvoláva pocit akejsi neslobody, ktorá teda pramení v spútavaniu slobody do okov.alebo to, že napríklad človek práveže v záplave nespočetných možností začína strácať čo i len prehľad vo všeobecnosti, ktorý si neskôr začne postupne bližšie vysvetľovať a ujasňovať.
Čo to asi môže znamenať, sa pokúsim teraz vyjaviť nižšie.
Mnohí neradi slúžia spomínanému poriadku, práve preto, lebo v sebe cítia akýsi azda nepochopiteľný pocit zmätku, alebo akejsi vnútornej nepohody, kde nevieme nabrať akýsi postoj pokoja. Akejsi vnútornej rovnováhy, ktorá má akosi zabezpečiť primeranú pohodu a pocit akejsi stability, a nie opačne, vyvolať zmätky, akési pochybnosti, vlnu nevôle a nepokoja, kde hľadáme zmätok v poriadku, hľadáme škvrnu akejsi nepohody tam, kde vládne pohoda, proste vnímame dobré veci ako menejcenné, máme sklon niekedy sa akosi podceňovať, alebo práve naopak, v stave akejsi eufórie a neprimeraného, a ťažko rozpoznateľného pocitu šťastia, ktorému v danom okamihu azda aj my máme celkovo mierny problém pochopiť a ujasniť si to.
Ak sa ešte vyjadrím k doplňujúcemu citátu, jedná sa o to, že harmónia človeka a pravá sloboda neznamená robiť si čo chceme, ako si to mylne vysvetľujeme, ale to, že isté normy nám začínajú ukazovať a pomaly postupne poodhaľovať, ale to, že človek sa necíti jednak neprimerane upätý na čosi, či už materiálne, alebo duchovne, kde sa prestáva cítiť šťastným, šťastnejším. A vtedy, keď sa človek dokáže čomusi prispôsobovať, tak to všetko v konečnom dôsledku môže spôsobiť, že raz dôjde v nás všetkých k akejsi duchovnej premene a duchovnému zjednoteniu, kde človek nebude viac rozmýšľať o prospechárstve, o honbe za nejakými majetkami a mezmyselnými pozemskými plánmi, uvahami, teóriami, ktoré môžu kedykoľvek a v ktoromkoľvek okamihu, čo sa javí ako paradox, kedykoľvek padnúť, neuskutočniť sa, nenaplniť akýmsi spôsobom svoje poslanie, a podobne.
Záverom napíšem ešte toľkoto. Plávať proti prúdu celkom isto môže znamenať v konečnom dôsledku akési to pomyslené koleso záchrany, ktorého uchopenie v ten správny, pravý čas bude pre nás znamenať akúsi záchranu a vymanenie sa od všetkého toho, čo nás ťahá ku dnu, zaťažuje neprimeraným spôsobom.To, že nebudeme sa prispôsobovať akejsi davovej psychóze, ale budeme sa snažiť počúvať akýsi vnútorný inštinkt, podľa mňa dosť potrebný pre každého jedného z nás. Toľkoto som chcel napísať v dnešnom článku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár