Aby môj blog s týmto nadpisom a tematikou nevyznel akosi tendenčne, rozhodol som sa pridať naň ešte jednu reflexiu, kde sa budem všeobecne zameriavať na to, čo som opísal, aby to nebolo vnímané akosi jednostranne, z jedného uhla pohľadu.

Je celkom prirodzené, nič teda nového v týchto riadkoch azda nespomeniem, že celkom nepochopiteľne sa snažíme plávať s prúdom tam, kde by to malo vyznieť celkom opačne, teda by sme mali plávať proti prúdu. Pokúsim sa teraz na jednoduchých príkladoch to znázorniť.

Napríklad v škole človek často rebeluje len preto, lebo jeno lenivosť je v popredí s usilovnosťou. Teda som teraz dal do vzájomného protipostavenia a kontrastu dve vlastnosti, každú vyznačujúcu sa nejakou svojou osobitnou špecifickosťou. Jedna nás pozýva ku pohodliu, ktorá síce má celkom slušné lákadlá na samom začiatku, ale neskôr sa to začne celkom slušne zamotávať, a napokon si to akosi vyžiada svoju daň. Napríklad nám imponujú kadejakí grázli, a my nevieme, prečo je tomu tak. Azda preto, lebo nám aspoň spočiatku čosi nevypovedané na nich imponuje, niečo na nich azda skryto obdivujeme. Áno. Obdivujeme prevažne také vlastnosti, voči ktorým by sme sa mali snažiť ostať v akomsi úzadí, a odmietacom postoje, a vonkoncom ich neprijímať.

Človeka proste v danom momente akosi lákajú nejasné ponuky, ktorých vyriešenie vníma ako akési dobrodružstvo alebo túžbu prejaviť sa seba určujúcim spôsobom, kde dá najavo akúsi svoju osobitosť, prirodzenosť, autenticitu, zdravú a dravú súťaživosť, kde očakáva jedno jediné. Výhru, a je jedno, akým spôsobom to dosiahne, čo nemusí byť šťastné riešenie.

To je presne azda ten spôsob, ako pisateľ jedného blogu konkrétne a fakticky vymedzuje, koľko toxických látok a odpadu sme schopní do seba postupom času prijať, a ďalej udržiavať. A človek by sa chcel akýmsi spôsobom stade účinne vymaniť, ale má to azda malý háčik. Ako ľahko kdesi zapadol s nejakou vonkajšou lákavou ponukou, ktorá ho spočiatku príjemne oslovila či skôr opantala, ale neskôr ho má už pevne vo svojich pazúroch.

Čím viac sa niekto ale snaží plávať proti prúdu, niekedy tým ťažšie pre neho, hoci je to potrebné. Napríklad v prírodopise, alebo jednej knihe o prírode, enviromentálnej knihe som sa napríklad dozvedel, že keď človek je kdesi v prírode, a zastihne ho neočakávaná búrka, má kráčať pokojne ďalej, a v žiadnom prípade nevyhľadávať úkryt, samozrejme vonkoncom v nejakých prístreškoch, ktoré by mohli byť vodivé, a teda nespraviť si nepatrnosťou, nevedomosťou škodu na svojom zdraví, ktoré si každý z nás máme predovšetkým chrániť.

Daň v podobe toho, že keď dosiahol akýsi protipól, ktorý si nejakým podivným spôsobom vymohol, pretože nechcel byť v akomsi tradičnom a v úvodzovkách konzervatívnom prostredí, kde sa podľa vlastného vyjadrenia už viac necíti spokojný, šťastný. Z celkom nepochopiteľného dôvodu pomaly začne vymedzovať to, čo ho napríklad zo začiatku živilo, určovalo, definovalo, z čoho, dá sa povedať vyrástol, čo mu dalo v niečom samotné základy a podobne. Aj keď uznávam, že samostatne mysliaci človek prirodzene sa chce vymaniť z akéhosi zaužívaného, kde napríklad cíti akúsi trvalú nespokojnosť, ktorá mož o vyvrcholila z pocitu akéhosi prvotného pocitu zmätku, chaosu, akejsi mevyrovnanosti, možno aj seba nedisciplinovanosti, ktoré azda môžeme si privodiť svojou nerozhodnosťou a nejasným postojom k tematike, kde to má byť akosi jasno a samozrejmosťou v prvotnom okamihu.

Záverom by som chcel vyjadriť niekoľko myšlienok. Mnohí nám chcú ukradnúť túto našu jedinečnosť, a to z toho dôvodu, že práve oni sami zďaleka nedosiahli také míľniky a stanovené ciele, aké sme si predsavzali my, a na základe ich zlyhania chcú dosiahnuť aj našu kapituláciu s cieľom potvrdiť si svoju neschopnosť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár