Lúštil som tajničku

Ako teda z nadpisu vyplýva, lúštil som minule tajničku. Bolo to celkom super, ja mám osemsmerovky dá sa povedať najradšej, aj keď vylúštim záhadu pomerne rýchlo, niekedy tie samotné znenie tajničky znie naozaj zaujímavo. A ešte okrem toho, je to dosť poučné.

Minule som lúštil tajničku, a vyšlo mi znenie takéto. Byť kresťanom znamená plávať proti prúdu. Čo to približne znamená, sa pokúsim teraz v mojej úvahe rozriešiť v nasledujúcich riadkoch.

Nechcem teraz napísať niečo, čo človek akosi pozná. Ale na druhej strane to, čo človek aj prirodzene pozná, vôbec sa toho netýka. Nedodržiava akési stanovené limity a normy, ktoré by dodržiavať mal. Napríklad človek ak ide trebárs, deväťdesiatkou mimo obce, občas sa stane, že ide napríklad stovkou. Možno sa nič nestane, dajme tomu, že ho nemusí azda ani radar zachytiť, možno aj na tom úseku pri troche šťastia azda nemerajú. Avšak ľudia sme príliš prešibaní a prešpekulovaní, a radi obchádzame isté normy, predpisy, akési pravidlá, ktoré by sme teda logicky mali dodržiavať.

Avšak človek je niekedy azda mimoriadne zmätený, a nevie niekedy, ktorým smerom sa vydať. Napríklad aj sa aj pohybuje možno v neznámom teréne, niekedy sa človek akokeby hanbí opýtať, to klasické, že prosím vás, dobrý deň, chcel by som sa dopraviť do toho a toho miesta, koľko je to približne odtiaľto asi vzdialené, za aký čas, alebo kilometrov sa tade dopravím.

Ďalej napríklad, ktorým smerom mám ísť, a teda ešte je otázka, či teda vôbec som na správnej ceste, a či som sa už v prvotnom kroku nevydal na nesprávny chodník, kde teda musím akokeby zmeniť smer trasy, zmeniť celkovo moje nasmerovanie, kam idem, aby teda som sa dopravil dobre do cieľa. Mne sa napríklad toto stalo, keď som sa raz stratil na turistike v lese. Nebolo to príjemné, ale na druhej strane dobre som potom spoznal ten terén.

Najmä teda je to dôležité, pokiaľ človek sa orientuje v zahraničí, na slovensku by to problém strašný nemal byť, veď človek sa v rodnej reči dorozumie bezproblémov hocikde, a hádam ešte som sa nestretol ako tak s neochotou trošku poradiť, a nasmerovať, a viackrát sa mi práveže stalo, že som pomohol v akejsi navigácii človeka, ktorý sa teda v danom teréne vyskytol prvý raz, a potrebuje len správne odbočiť, teoreticky vie, na ktorú adresu sa v ten moment má dopraviť a podobne.

Avšak niekedy sa stane, že človek sa vybočí z takejto cesty. Najmä vtedy, kedy jednoducho nechce už viac počúvať niečo zaužívané, a chce použiť vlastný rozum. Niečo také mi hovorí aj viera, ktorá naoko nekorešponduje s rozumovým poznaním, ale to je len naoko. 

Azda každý človek,ako som použil názorný príklad v odstavci vyššie, má v sebe akosi zabudovanú intuíciu, kde vie prostredníctvom nejakého celkom neidentifikovateľného poznania vycítiť, že je, alebo nie je na správnej ceste, hoci navonok sa nič nedeje. Všetko je v podstate v poriadku, necíti sa ani zle, ale necíti sa ani extra dobre. Proste sa nachádza v akomsi zvláštnom stave, kde, nazval by som to tak, nepociťuje akési emócie, teda nie je naladený ani dobrou, ani zlou náladou.

Čo poviem na záver. Nie som si istý, či kritické situácie preveria charakter človeka, ako to hovorí jedno príslovie, ale jedno viem isto. Keď sa chcem držať nejakého tradičného, už to mnohým nevonia, už automaticky plávam proti prúdu a akosi strácam priateľov. 

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku