Ako dobre vieme, každý z nás nosí v sebe niečo, čo sa nikdy pravdepodobne neuskutoční, hoci tak veľmi po tom túžil. Možno je to vysoká škola, možno akési vysnívané zamestnanie, alebo nejaký vzťah, poprípadne ak niekto rozmýšľal o duchovnom stave, niečo čo proste presahuje chápanie bežného človeka, ktorý je zaplavený akýmsi nánosom materializmu, od ktorého je veľmi ťažké sa odosobniť, alebo oslobodiť, a ktorý ponúka naozaj veľmi ťažký život. Napadla ma teda otázka, v čom konkrétne mi ponúka tú ťarchu. No v čom.
Dobre vieme, že mnohé lákadlá navonok vyzerajú veľmi príťažlivé, ale v podstate nám neuveriteľne škodia. Z duchovnej oblasti je to známy príbeh podobenstvo o Adamovi a Eve, a o tom nešťastnom strome poznania dobra a zla, ktorý ponúkal navonok lákavé ovocie. Pre menej chápavých by som chcel zdôrazniť, že nejedná sa o nejakú rozprávku, ale o vážnu vec, ktorá presahuje jednak chápanie všetkých nás, to, že porušením istých pravidiel a noriem sa niečo akosi skončilo, a niečo začalo.
Presne toto je problém viacerých nás. Chceme niečo, čo je veľmi ťažko uskutočniteľné, pretože nás láka akási vidina dobrodružstva, niečo možno čo je ťažko prekonateľné,a možno čím akási väčšia prekážka a vyššie nastavená latka, tým niekedy je to pre nás, samozrejme podotkol by som ako pre koho pravda, tým je to pre nás teda väčšia výzva zas v niečom sa prekonať, zas niečo na niekoho zahrať, zas niečo sebe alebo niekomu inému niečo dokazovať.
Myslím si, že celý tento predvolebný scenár mi naozaj našepká situáciu, či má naozaj význam niečo si priať, v akej podobe by to malo prísť, ako by teda mal vyzerať daný reštart, čo všetko by mal obsahovať daný nový začiatok, ako to celé bude vyzerať a fungovať nielen v počiatočnom štádiu, ale počas celého obdobia.
Nechcem samozrejme poslednými myšlienkami predchádzajúceho odstavca akosi politizovať, a neviem ešte čo, ale dal som to do súvisu, že teda viacerí sú v napätí, a čítal som priamo o tomto nie jednu diskusiu na týchto fórach, ako to asi bude vyzerať, čo človek môže ešte v spoločnosti niečo pozitívne očakávať, a teda ako spomínam v samotnom nadpise v prostred možno viacerých neúspechov, či už osobných, alebo iných, natíska sa teda veľmi zodpovedná otázka, či teda má význam niečo si priať.
Celkom určite. Práveže naše priania a túžby sú teda zrkadlom toho, že hoci vieme veľmi dobre, že tá samotná cesta za dobrom naozaj vedie cez rozličné druhy prekážok, že teda tá spleť prekážok je neuveriteľné popretkávaná, a teda je veľmi ťažké sa z toho všetkého dostať a vymotať bez akejsi ujmy.
A práve zrkadlom prianí a túžob sa stáva to, že človek si praje niečo, čo je nereálne, čo sa nedá splniť, ale predsa človeku sny a túžby nemožno nijako ukradnúť, a predsa každý ich v sebe má. A ešte väčšia motivácia je práve v tom čase, kedy niečo naozaj chceme, ako sa hovorí, kedy sme ochotní tlačiť na pílu hoci dobre vieme, že nie vždy je to dobré, možno očakávame akýsi neúspech, možno to celé padne, to niečo ro sami budujeme a staviame, ale predsa sme presvedčení, že navzdory niektorým neúspechom sme ochotní voči nim čeliť, postaviť sa im zoči voči, a pokúsiť sa dosiahnuť pozitívny výsledok.
Záverom poviem toľko, že to posledné, čo by som možno spravil je to, že človek pocíti ten moment, kedy si povie, že už ďalej predsa sa nepohnem, už nemá význam ďalej si niečo priať, už som proste v tomto momente s niečím začatým proste skončil, a za tým všetkým dám hrubú čiarku. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár