V súčasnosti máme mnoho takých, ktorí sa veľmi radi a často pozerajú na svet čiernymi okuliarmi a všetko vidia skepticky, máločo pre nich má význam. Dosť pre nich stráca význam prakticky všetko, s čím nie sú vnútorne stotožnení, s čím napríklad nepočítali, a nejaký nezdar nám predsa len vošiel do cesty, a možno takto zmaril, alebo trochu zmenil ten pomyslený tok tej našej cesty, zmenil smer, akým sme sa pôvodne chceli uberať.
A práve na tejto nazvem to teda ceste, ako som to napríklad opisoval v blogu o tom, že či existuje cesta bez cieľa, alebo cieľ bez cesty, často akosi predbiehame udalosti, a nevieme sa plne sústrediť na prítomnosť.
Práve zaoberanie sa vecami, ktoré nemôžeme zmeniť, alebo ktoré sa dokážu zmeniť pomerne veľmi ťažko, s veľmi vynaloženou námahou, sú nám poskytnuté takto všetko priame prekážky len preto, pretože človek chce vykonať napríklad niečo dobré, užitočné, šľachetné. A práve vtedy mám pocit, že človek keď do niečoho takto ide nezištne, obyčajne vtedy sa mu kladú akési najväčšie prekážky, ako si len môžeme predstaviť. Častokrát mnohí zazmätkujú a hodia spiatočku, pretože sa boja akejsi výzvy. Aj to je výsledok toho, že človek je v hodnej miere v istom okamihu poznačený neúspechom, ktorý ale na druhej strane v tom negatívnom slove zmysla mu vytvára istú komfortnú zónu, kde si všetko vie tým pádom napríklad ospravedlniť, kde si časom všetko chce vynahradiť, a preto sa rád zaoberá niečím, čo mu nepomôže, kadiaľ cesta už nevedie, kadiaľ teda vie, že máločo dobrého dosiahne, a nebude sa vedieť tešiť z nejakého úspechu, ktoré možno niekde zožal.
Práve toto človeka môže uspať, a nemyslieť na prítomnosť, ktorá je všade okolo nás. V niektorom blogu som sa zamyslel nad tým, že či reálne jestvuje pojem prítomnosť, alebo budúcnosť, v takom ponímaní, aké je. Teda niečo je prítomné, niečo je budúce, a teda dotvára to význam času v ktorom sa nachádzame, teda niečo prišlo, riešime to aktuálne v danom čase teraz, a niečo nastane, a budeme sa tomu venovať neskoršie, ale ten rad na to predsa len príde. Ako teda k tomu pristupovať, a ako to hodnotiť.
Ako teda si vysvetliť, že niektorá situácia nastala,a nevieme to zvrátiť nazad, nemusí sa nutne jednať možno o akési nepríjemnosti, ktoré sa stávajú, a ktoré sú bežnou súčasťou života, kedy človek musí naozaj bojovať s nepriazňou možno aj najbližších, alebo svojho okolia. Musím pripomenúť,že častokrát sa to deje naozaj neprávom, a človek to chce primerane aj napraviť.
Práve vtedy človeku vystanoví otázka, či má zmysel zaoberať sa niečím čo už mi nepomôže. Pripadá to tak, ako keď človek si razom uvedomí, alebo neuvedomí, že niekde zlyhal. Niečo ako v športe. Ak nejaký časový úsek športovci proste vypustia, ľudovo povedané zaspia, dostanú nejaké góly alebo v tak dyamickej hre ako je basketbal inkasujú zbytočné koše, ťažko je zvrátiť taký zápas.
Čo poviem teda na záver tohoto článku. Avšak neskoršou analýzou sa človek dokáže poučiť a spoznať, kde je jeho brázda. Ako som to spomínal v predchádzajúcom odstavci, pozerám teraz teda aj basketbalový zápas na internete, človeka to mrzí, keď vie, že niečo mohol dosiahnuť, a predsa sa mu to nepodarilo, a možno tak málo stačilo k dosiahnutiu akéhosi úspechu, a miesto toho možno začína kdesi odznova, aby si niečo zopakoval, a nespravil možno druhý raz ten istý omyl, ktorý je potom neskoro ľutovať. A teda musíme si naozaj priznať, že takto to žiaľ aj konáme. Má teda zmysel zaoberať sa niečím, čo mi nepomôže napríklad aj z toho hľadiska, že človek možno v niečom skrotne v takom, kde sa nepremyslene do čohosi vrhal, ktoré mi neprinášalo akési ovocie úspechu, z ktorého by som sa mal tešiť, a teda robí to človeku možno zarmútenie.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár