Je lepšie začať napríklad v teste ľahšou otázkou, a to ťažšie si nechať na koniec, kedy ešte mám príležitosť na to, aby ma niečo napadlo, aby som mal proste na to čas. Tak som to robil na písomkách, aby som proste rýchlo vybavil to, čo viem, na to rýchlo proste zodpovedať, a aby som mal dlhší čas na premýšľanie niečoho, v čom som si nebol v prvom rade istý. Ťažko teda môžeme napríklad povedať, či sa dá premýšľať napríklad nad niečím, o čom nemám ani šajnu. Isto človek loví v pamäti, najmä vtedy, kedy naozaj mu ide o veľa, a v škole som to nie raz zažil, a niekedy sa to naozaj vyplatilo, vyplatilo sa proste vydržať, a spraviť niečo, čo bolo navyše.
Ako sa to stáva napríklad na skúškach, kedy človek nie raz si možno vytiahne otázku, kedy buď o nej proste vie vyslovene všetko, je rád, naplnilo ho to vyslovene pocitom šťastia, alebo práve naopak, dostavilo sa sklamanie, ktoré proste napovedalo, že v tomto akosi nie som doma, toto mi proste nevyšlo. Ako teda vidíme, v akademickej pôde tento jav teda nie je ničím výnimočným, nezvyčajným.
A práve preto sa zamýšľame nad neúspechom, čo by bolo keby bolo. Má to teda nejaké opodstatnenie, kedy v podstate je už neskoro.
Má celkom isto. V tom zmysle, že človek zas na sebe môže napríklad uvidieť, že aj menej príjemná situácia, alebo nepríjemná situácia ho v niečom zase posunula dopredu, napríklad v zmýšľaní. Že vyslovene sa doslova dokáza odtrhnúť do tých priateľov, alebo nepriateľov, ktorí mu prekážali v jeho osobnej ceste napredovania, a bránili mu vo výhľade na tie jeho pomyslené hviezdy. V jednom citáte som sledoval myšlienku, ktorá znela. Per ardua ad astra, čo je latinský preklad cez prekážky ku hviezdam.
Nie každý dokáže pochopiť čo konkrétne môže znamenať tento výrok. Prekážky a hviezdy v podstate sú tu myslené ako v nejakom kontraste, ako v protiklade, kde teda ak sa chcem dopracovať k jednému, musím vyslovene prekonať, alebo zbúrať to druhé. Mnohí nechcú prekážky, ale chcú tie hviezdy. Mnohým nevonia to, že na to, aby som sa mal dobre, musím na sebe predsa pracovať, a teda celkom logicky, nič nie je automatické, samozrejmé, a teda nie všetko bude hneď teraz. Ako by som to povedal.
Každý má rád hotové. niektorí si myslia, že proste to tak musí byť, že to hotové je proste automatické, ktoré musí byť, hoci my nie sme tí, ktorí sledujú ten priebeh, ten proces prípravy, a podobne, nejakého úvodného prípravného konania, a podobne. Obe síce sú protiklad, stoja teda v akomsi kontraste, ale obe v akomsi užšom duchovnom význame predsa len sú akousi neoddeliteľnou časticou, ktoré proste k sebe niečím výnimočným patria.
Nejakým tajomným spôsobom, ale predsa patria. niečo ako to, že bez občasnej prehry si nedokážeme vychutnať víťazstvo. Len silní jedinci pochopia naplno tieto myšlienky, ktoré som adresoval do tohoto odstavca, a ktoré ma oslovili.
Záverom poviem toľko, že tak ako hovorí to príslovie, cez prekážky ku hviezdam, ktoré som raz už spomenul, je dobré mať na pamäti, že nie všetko ak človeku vyjde, je mu nazmar.
To je veľký omyl, ktorí nechápu ľudia, ktorí žijú obklopení napríklad materializmom, pôžitkujú, dá sa povedať na maximum, majú všetkého nadostač, naozaj nič im nechýba z toho materiálneho hľadiska, ale častokrát sú duchovne prázdni, nad ničim neuvažujú, a všetko berú ako samozrejmé, automatické, a všetko ,čomu nerozumejú za zbytočné. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár