Akurát pozerám videá českých parkuristov, tých slovenských som zatial nevedome obišiel, isto sa niekto aj u nás tým zaoberá, a práve pri zhliadnutí týchto videí som prišiel na neskutočné inšpiratívne nápady, dosť ma to namotivovalo, keď som si to pozeral. Samozrejme, doba je teraz taká, že človek má rád veľmi nejaké moderné, technické a iné vychytávky, moderné autá a podobne. Čím je niečo novšie, netypické, čo sa proste odlišuje od akejsi väčšiny, alebo z čoho sa odychuľuje od akýchsi zaužívaných noriem tým lepšie.

Veď človek každý proste je individualita, a je samozrejme večná otázka, či má človek sa v niečom tandemovo zaoberať, teda má kráčať povedľa s kýmsi, alebo lepšie povedané s čímsi, čo je moderné, čo je teraz akási vychytávka, čo dnes letí, aká je doba, čomu sa vlastne mám prispôsobovať. Čomu azda mám veriť, čomu mám akosi zasvätiť svoj život. 

Ktoré sú presne tie ideály, ktorými verili napríklad spisovatelia, ktorí položili základy modernej spoločnosti, z ideálov ktorých vedome, alebo nevedome celkom isto čerpá jednak intelektuálna spoločnosť, a v nepomernom príklade fakticky nevedomky celý svet.

Tu sa dostávame do bodu, kedy mladý človek začína už na asi základnej škole filozofovať, na čo mi bude nejaký predmet, či má zmysel do problematiky zaoberať sa niečím, v čom azda pracovne nikdy podobné neokúsi, a či to nie je v istom zmysle strata času. Teraz to beriem z tej pozitívnej stránky, pretože všetko, čo som sa naučil, aj nejaké triky, finty, naozaj všetko sa mi zišlo.

Ale my nie sme nastavení len preto, aby sme prežívali a nič si neužili. Neužiť, alebo teda lepšie povedané užiť avšak na jednej strane neznamená to, že musím byť nejaký utilitarista, nejaký pôžitkár, smerujúci len čisto k materializmu, pretože za skutočné považuje taký človek len to, čo vidí, teda niečo, čo môže zmyslovými pozorovaniami, vnemami dokázať, o čo sa teda môže oprieť vo svojom bádaní, taký, ktorý nedáva na nejaké pochybné teórie, ale rád ide na koreň veci, a riadi sa zásadou, že všetko, čím sa momentálne zaoberá, musí si na sebe vyskúšať, predsa preto, aby o tom vedel rozprávať nie na základe akéhosi naučeného, teoretického, ale práve naopak, svojich vlastných nadobudnutých poznatkov a praktických skúšaní a podobne.

V jednom blogu som sa začítal, a teda ešte sa k tomu vraciam, že máme naozaj, a tiež si to vysvetlím po svojom, vyskúšať to dobré, a ničím sa neobmedzovať. Človek aj tak v živote má prirodzených bariér, akýchsi zábran, či už fyzických, alebo mentálnych dosť, a nie je dobré, kedy človek naozaj o niečom len špekuluje, len sníva. Proste treba dbať o to, aby človek v primeranom, a to by som chcel zdôrazniť, v primeranom množstve mal proste vyvážené hodnoty, kde človek si niečo dopraje, ak na to má. Nechcem myslieť na materiálne hodnoty, ale tie možno úplne najjednoduchšie.

Niekedy človek naozaj spozornie len vtedy, kedy to, čo donedávna považoval za niečo, čo je úplne automatické, a samozrejmé, zrazu tie možnosti pominuli, a teraz sa nevie pohnúť. Môže to celkom isto v ňom vytvoriť akúsi duchovnú paralýzu, kedy nie materializmus je dôležitý, ale zmýšľanie.

Záverom vyjadrím ešte niečo. A tak, človek, čím viac po niečom túži, niečo chce, žiada si to, a to ani nedostane, azda na to zabudne? Dostane sa do začarovaného kruhu, kedy si namýšľa, že vo všetkom už snáď zlyhal, že sa mu málokedy ak vôbec nedarí, pričom opak je pravdou. Prehliada takto životu veľmi dôležité javy, ktoré ale jeho, paradoxne, vlastnou neschopnosťou ostávaju nanešťastie nepovšimnuté, prehliadané, zanedbané, zašpinené, pričom čistí to, čo ošetrenie nepotrebuje vôbec. Toľko moje zamyslenie.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár