Druhým dielom by som sa chcel predsa len vrátiť k tomuto sobotnému článku, kde by som predstavil možnosť dopadu a využitia potenciálu, ktorý majú v sebe nevyslovené slová.

Určite každý z nás pozná to pekné príslovie, že menej je niekedy viac. Matematicky, filozoficky to samozrejme pripadá ako číry nezmysel, pretože keď je niečoho menej, nemôže byť zároveň viac. Avšak filozofia pokuľháva v tomto, pretože toto je vo vzťahu k láske. Čím viacej jej rozdáš tým viacej ti ostane, a tým viacej môžeš ešte kohosi obdarovať, a práve preto jej rozdávaním znásobuješ, niekedy niekoľko násobne to, čo si práve odovzdal v dobrom, a nikdy sa to nevráti nevyužíté, ale vždy to bude zužitkované.

Takto môžeš dobrým slovom posilniť na duchu človeka, ktorý potrebuje niečo dôležité počuť, ale z jeho okolia to nikto nevie podať. Častokrát som si pomyslel aj ja, že napríklad potreboval by som počuť nejakú radu, aj napríklad v kostole, a čuduj sa svete, duchovný otec naozaj o tom mal kázeň. I zamyslel som sa nad tým, a v duchu som naozaj ďakoval, že som počul niečo, čo som akokeby chcel počuť. Nemôžeme byť neustále naprogramovaní, že niečo musíme, ale pokiaľ človek má niečo od seba rozdať, v prvom rade musí vedieť do seba niečo aj prijať. Ale mnohí ľudia nechcú nič prijať, a tak sa nemôžeme čudovať, že nič ani nevedia zo svojho rozdať. Nemyslím to ani tak osobne, či niečo viem niekomu dať, častokrát to nemusí mať nijakú výpovednú hodnotu, a častokrát je to niečo, čo nám napríklad je zbytočné, nám to zavadzia, a niekomu niečo dáme teda na základe tejto uvedenej vlastnosti, že teda sa toho chceme zbaviť. Nechcem tu teda ale polemizovať o tom, či človek dá niekomu z prebytku, alebo kedy niečo nemá, a vtedy sa dokáže podeliť.

A preto aj pri dôležitých rozhodnutiach sa deje pravý opak. Miesto toho, aby človek rečnil, paradoxne ostáva ticho. Tam, kedy je potrebné prehovoriť, človek volí mlčanie, a možno práve v tom tichu začína o čomsi dôležitom premýšľať.

Pri sv. omši po kázni, niekedy sa to deje, niekedy nie, nastáva moment posvätného ticha, a je to dôležité. Kedy podľa liturgickej náuky ku mne prehovorí Boh ešte osobitným spôsobom. Nie každý tomuto priestoru v liturgii rozumie, pretože mnohých neláka predstava uvažovať a rozjímať nad božím slovom, čo som práve počul. Toto v tomto odstavci spomínam len na okraj, pretože toto pasuje aj do duchovného spôsobu života

Kedy človek príde možno na niečo, čím sa zapodieval, a nevedel nájsť odpoveď. A keď človek nad tým nerozmýšľa, a myslí si že to pominie samé od seba, stane sa opak, ešte to môže zhoršiť situáciu. Alebo sa napríklad zmietal v akejsi duchovnej prázdnote a neistote, a práve v tom okamihu možno pocítil akúsi duchovnú úľavu a toto bolo presne to čo potreboval. A keď si to premietneme do bežného života, niekedy proste nastáva situácia, kedy uprostred akýchsi zmätkov, ani sami nevieme, čo skôr, a miesto toho, aby sme nespravili hlúposť, je veľmi rozumné a múdre zvoliť si ticho, samotu, mlčanie, kedy si môžeme dať dokopy naše zmýšľanie, kedy môžeme prehodnotiť niektoré možnosti, kedy niečo vylúčime, alebo prijmeme, kedy sa rozhodujeme, kedy niečo zamietame, kedy si niečo ujasňujeme, ale na to všetko potrebujeme svoj čas a priestor.

Ale niekedy kadečo vyslovujeme, a nemyslíme to vôbec tak, ako sme to chceli. Deje sa to vtedy, kedy sme niečo nemuseli povedať, ale vrátiť to nevieme, a častokrát sa to stalo aj mne. Kedy zo všetečnosti a prostorekosti povieme čo si myslíme, ale naozaj v danom momente to nebolo vhodné, a nemuseli sme zvoliť takýto postup, ktorý človeka časom mrzí, ale je dobré, kedy sa vieme za čosi ospravedlniť.

Aj vtedy človeku behajú kadejaké myšlienky, ktoré by najradšej odohnal späť, ale spôsobujú mu výčitky svedomia. Až také, že to musí napraviť, a musí vyjsť s pravdou von, ako sa hovorí. Toto je sila nevypovedaných slov.

Záverom ešte spomeniem, že naozaj mlčať je niekedy zlato. Avšak v tých prípadoch, kedy vnímame situáciu tak, kedy nemáme v moci a v rukách čosi ovplyvniť a dať na správnu cestu, čosi urovnať, a musíme akoby spolupracovať. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár