Majú silu nevyslovené slová?

Pred malou chvíľou som sa vrátil z krásneho automobilového výletu, bol som totiž prevetrať auto. Bolo mi naozaj výborne po všetkých stránkach, najmä keď si uvedomím, aký náročný naozaj týždeň som mal za sebou, a to celkovo od pondelka, ale to je najmenej. Naozaj dnes bol veľmi príjemný, ale horúci letný deň. V dnešnom blogu, kde som zvolil takýto nadpis, by som sa teda rád zamyslel nad tým, či majú silu nevyslovené slová.

Určite vieme, čo všetko obnáša také premýšľanie. Človek častokrát premýšľa medzi rôznymi alternatívami. V niektorom blogu som vyslovil domnienku, že je doslova veľmi ťažké, zvoliť si medzi dvoma rovnocennými možnosťami, pričom ani jedna nie je vo vzťahu k tej druhej alternatíva. Teda ju v ničom ani nenahrádza, a ani ju nedopĺňa. Človek častokrát nevie, ako sa má rozhodnúť, a ešte horšie na tom je, kedy človeku málokto dokáže dobre, najmä nezištne poradiť. V súčasnosti badáme to, že častokrát naše okolie je škodoradostné.

To znamená, že jednoducho jedná sa o to, že proste človeka teší nešťastie toho druhého, pričom nejde o akúsi zlomyseľnosť a podobne, ale jedná sa o to, že niekoho doslova teší, že v problémoch nelieta len on sám ale predsa sa trápi aj niekto iný. Tento scestný pohľad na realitu života dosť ničí celkovo vzťahy medzi ľuďmi, pripadá mi to veľmi neľudské, veľmi morbídne, ale pravdepodobne, toto by som uzavrel azda asi tak, že takýto sme my ľudia, a azda človek sa len za veľmi prísnych okolností dokáže meniť k lepšiemu, a vnímať tento svet a udalosti akosi pozitívnejšie, a hlavne nie subjektívne, ale predovšetkým objektívne.

Toto nám chýba. Volíme subjektívny prístup, a prispôsobujeme si temer všetko, čo vnímame zmyslami na náš obraz. Podľa nášho vedomia, a podľa našich, určite nedokonalých predstáv.

A preto človek často mlčí, a myslí si svoje. A práve v tom tichu, človek vníma akokeby tie výčitky, ktoré sa môžu valiť na nás zo všetkých strán. Prejavuje sa to najmä vtedy, kedy človek niečo nie dobré spraví, ale nezožne za to kritiku.

Obyčajne človek je za niečo kritizovaný, ale ja to vnímam aj v pozitívnom svetle. Nejde len o to, ako som sa zmienil v predchádzajúcom blogu, že kritika ťa jednoducho povznesie do akýchsi výšin, kde sa formuješ a podobne, ale to, že človek sa upevní v názoroch. Buď sa upevníš v názoroch, a dospeješ k pravde, najmä k pravde k sebe samému, a aká je skutočnosť a realita, alebo človek ostane stáť na jednom mieste, a bude ako spomínam začiatkom odstavca stále za niečo kritizovaný, ale teda buď právom, alebo neprávom.

Záverom by som povedal jedno. Citlivý človek vie, akú silu, ale povedal by som morálnu a duchovnú hodnotu majú nevypovedané slová, pretože ony jestvujú. Prirovnal by som to k súborom k počítači. Niektoré počítače najmä tie staršie, ak ešte niekto náhodou má, a podobne, nedokážu napríklad rozpoznať externé hardvérové zariadenie, ktoré jednoducho nie sú schopné rozpoznať, zdetekovať, načítať, jednoducho povedané, nie sú schopné spracovať isté údaje, súbory, proste na tej obrazovke sa ti nič neukáže, hoci iný počitač celkom isto to súbory rozbalí, a na základe toho proste vieš efektívne pracovať s tým, čo máš predsa pred sebou, a nie si nečinný. Toľko som chcel napísať.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku