Dnes je krásny letný deň, ráno som sa zúčastnil sviatočnej sv. omše, a dá sa povedať, celý deň celkom pekný bol. Bol som rád, že som sa stretol s kamarátom, a mohol som si naozaj oddýchnuť, a naozaj načerpať sily. Vcelku sa viem vžiť do rozhovorov, a naozaj som veľmi vďačný, pokiaľ viem takto zmysluplne stráviť čas, voľný deň, ktorý mám k dispozícii. 

Ja si to osobne veľmi vážim, pretože viem, že toto nie je samozrejmosť, a mnohí si neuvedomujú, že to, čo nie je samozrejmosť, musíme si viac vážiť, práve kôli aspektu pominuteľnosti, ktorá aj tak raz nastane, a je celkom prirodzená, hoci človek si tento aspekt azda ťažko pripúšta.

Ak to mám v tejto vetve akosi rozčleniť, tak jedná sa o to, že práve toto je naša akokeby nedokonalosť, že síce zabudneme azda aj na niečo zlé, čo sa možno nám stalo či už v krátkodobej, alebo dlhšej minulosti, a snažíme sa akosi plne sústrediť a koncentrovať na prítomnosť a to čo je, prípadne myslieť v horizonte krátkodobej budúcnosti, ale nemyslíme viacmenej na súčasnosť. Myslíme si, že viacmenej niektoré neduhy len tak zrazu, z ničoho nič akokeby pominú, a bude dobre. Myslieť ti to je vlastne veľmi naivné, samo od seba nič nezmizne, ba práve naopak, skúsenosť nás učí a dokazuje, že čím viac budeme niečo odkladať na dlhší neurčitý čas, tým vlastne horšie pre nás. 

Z toho teda môžeme vydedukovať, a tým pádom prídem k jadru dnešného večerného článku, k podstate, že práve tu si môžem celkom isto uvedomiť, že moje nedokonalosti majú zmysel. Majú zmysel ani nie tak, aby sme sa poučili, proste ako hovorí to príslovie, že človek sa učí z vlastných, prípade odpozorovaných cudzích chýb a podobne, ako sa to zvykne komentovať, ale k tomu, že ja sám odhadnem svoje limity. Akým spôsobom sa to dá?

Ťažko povedať, avšak to, že človek si viac dokáže vážiť to, čo dokáže, či už samostatne, alebo v spoločnosti niekoho. Možno sa mu dostane zaslúženého uznania, ale človek musí počítať práveže aj s tou možnosťou, že takéhto uznania sa mu nemusí dostať, a keď sa mu nedostane, musí sa možno s tým buď vyrovnať, alebo na niečo menej príjemné akosi zabudnúť.

Že viac si začne vážiť hoci aj nepatrnú pomoc niekoho, alebo obyčajný pozdrav na ulici, ktorému možno ani tak netreba venovať pozornosť. A práve tieto všednosti popri našich starostiach, môžu spôsobiť práve to, že začneme si tieto miniatúry našich prejavov viac všímať, a tým pádom si budeme vážiť seba samého. Takých akých sme. To že si uvedomíme, že aj naše nedokonalosti predsa len majú zmysel, pretože aj oni tvoria celistvosť našej osobnosti, ktorá je jedinečná, ale nikdy nemôže byť bezchybná, dokonalá.

Aj jednak preto, aby sme sa vlastne čím viac v niečom takom, v čom pracujeme, aká je naša profesia a podobne, aby proste som sa viac zdokonaľoval, a stal sa profesionálom v tom čo robím.

Niekto si to vysvetľuje čisto len z materialistického hľadiska, že teda moja práca ako forma biznisu, kde ja niečo odpracujem, a potom mám voľno a za to primerane zaplatené. Dnes samozrejme je fenomén doby, kedy človek nie vždy je spokojný s tým čo dostane, keď si človek uvedomí, aké má možno náklady, čo všetko stojí bežný život, ako vyzerám na začiatku mesiaca, a ako sa budem cítiť na konci mesiaca a podobne.

Pamätám sa, ak mám na okraj spomenúť, keď som pred ôsmimi rokmi, niekedy septembri, októbri bude tomu azda osem rokov, áno, presne si na to spomínam, ako som si robil opatrovateľský kurz, a keď som bol na praxi na najťažšom oddelení, sa mi práca páčila, ale toho času som si nevedel celkom dobre predstaviť, že niečo také budem robiť, v niečom takom sa pracovne budem pohybovať, a toho času je to vlastne presne tri roky, čo sa tomu venujem, a dúfam, že tomu bude ešte hodne dlhý čas, aj keď, prirodzene, človek nikdy nevie, kam ma osud zaveje, ale osobne aj do budúcna si viem bezproblémov túto prácu vykonávať predstaviť.

Záverom teda ešte spomeniem.Chcieť od niekoho, aby bol neustále perfektný, dokonalý, vždy pripravený, a neviem ešte aké kadejaké čudné slogany by sme mohli spomenúť, je vyslovene nemožné. ono za určitých podmienok to možné je, avšak problém je, že potom sa azda musíme baviť v nejakej extrémnej podobe. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár