Vieš, poviem ti jednu vec. Blogujem na nete na duchovné témy, je to moja obľúbená činnosť, a som veľmi vďačný za túto možnosť, pretože ma to dvíha, a ponúka aj mne riešenie na mnohé sporné momenty, ktoré sa dejú aj v mojom živote. Často nachádzam pekné články, v ktorých sa viem nájsť, a opätovne čosi prežiť prostredníctvom čítania.
Ale zároveň sú prepojené s problémami každodenného života. Pozri. Na riešenie problémov nestačí beh, hudba na slúchatkách z ajfonu, alebo smartfónu. Ani šport, ani box, ani joga...to už vôbec nie... joga vieš.... nechcem písať teraz tie klasické úvahy, či joga človeku škodi, a otvára sa nejakým zlým vplyvom alebo pomáha. Vieš.... Tieto veci ti v skutočnosti nepomôžu.... ver, alebo never, oni ti nepomôžu, pretože to je neživá vec.... neživá vec ťa nikdy nenaplní. Ver mi, viem o čom píšem. Ten pocit uvoľnenia nepochádza primárne z jogy. Isto nie.
Tým samozrejme nechcem nedaj Bože haniť ľudí, ktorí tomu veria, avšak joga nemá v sebe nejakú spirituálnu liečiteľskú funkciu. Áno, obyčajne pri prežívaní tej prítomnosti ťa to azda naplní, ale po chvíli človek je prázdny. Aspoň ja to tak vnímam, pretože vieš, meditácia vo východnom ponímaní znamená akési duchovné rozplynutie sa v prázdnote. Proste aby sa človek vyprázdnil, a dosť. Aby sa akosi rozplynul, alebo neviem presne čo. Možno to tak neprežívaš, ale je to tak.
Myslím si ale na jednej strane, ako hovorím ti z mojej skúsenosti, ak môžem teda, vieš, ono, oveľa viacej ti pomôže osobný rozvoj v duchovnej oblasti. Analýza toho, čo si prežila, a otázky, prečo sa to stalo.
Viacerí toto nepraktizujú. Viacerí idú behať, zmenia svoj štýl, zmenia možno oblečenie, áno, navonok sa azda ukážeš, že čosi máš za sebou, ale je to tak aj vnútorne? Vieš ako sa to prejaví, toto čo ti píšem? Napríklad tým, že keď večer ideš spať, a pred spánkom tesne sa ti začnú vynárať spomienky... Vtedy ťa to razom môže vrátiť na začiatok. Ono vieš, nie nadarmo sa hovorí to príslovie, isto ho poznáš, že... "noc má svoju moc".
Pokiaľ si toto neuvedomíš(každý z nás, alebo aspoň niektorí, ktorým záleží na formovaní svojej osobnosti a vnútornej psychickej zrelosti, čo v podstate je veľmi zložitý a namáhavý proces, často veľmi s dlhým časovým odstupom, nie je to teda vôbec jednoduché) pokiaľ to neprijmeš vnútorne, pokiaľ sa s tým dobre nevyrovnáš, ale to len v sebe potláčaš, stane sa to, že teda, áno, dobre, teda budeš športovať, behať, už sa budeš aj usmievať, ale stačí,.... a toto teraz chcel zdôrazniť, aby si pochopila, áno, a to mi ver, stačí jeden jediný pohľad, očný kontakt na jednu sekundu s tvojim bývalým a podobne, a citovo sa vrátiš na začiatok.
Ja rozumiem, že ten smútok čímsi zahnať treba... .ale tento spôsob ešte evidentne nestačí. Aspoň ja napríklad som to prežíval diametrálne inak. Vidíš teda, toto je tajomstvo duchovného života, ktorý som prezentoval v mojich článkoch... ak chceš prečitaj si ich. Veľa ľudí odmieta tento recept, a je to len na škodu.... úspešný človek je ten, ktorý si ide sadnúť na kofolu s bývalou frajerkou, a správa sa ku nej ako ku kamarátke. Myslíš si teda, že tento spôsob čo som opísal, že je to nemožné? s Božou pomocou.... je všetko možné... a On ťa oslobodí od tejto ťarchy,.... ver mi.
Na záver by som to zhrnul ešte do týchto viet.
Človek potrebuje dobre poznať svoje limity a hranice, ináč sa budeme len klamať. Citová stránka človeka je veľmi podstatná, pretože kvalita nášho života nezáleží na tom, či sme bohatí, alebo chudobní, či máme dostatok peňazí, alebo si môžeme dovoliť všetko... ps, všetko si nemôže nikto dovoliť, filozoficky je to nemožné, ale kvalita života závisí predovšetkým od toho, ako sa dobre a efektívne dokážem vysporiadať s neúspechom, s nejakou závisťou, s nejakým sklamaním, ako to dokážem v sebe samom toto všetko spracovať.
Samozrejme v zdravom tele prebýva zdravý duch. Lenže problém dnešných napríklad mladých ľudí je ten, že dáva dôraz len na zdravé a krásne telo, a nie na zdravý duch. Sú predsa v živote okolnosti, kde sa napríklad aj v celkom trebárs nepríjemnej spoločnosti, v nejakej patovej, zlej situácii musím zachovať predovšetkým ako vyzretý človek, ktorý teda už začína chápať, že niečo skončilo, a niečo sa nové začalo. A toto sa ešte mnohí musíme naučiť, pretože toto je ten veľký vnútorný boj, zápas, ktorý zvádza každý sám so sebou individuálne, a nie každý ešte na tento vlastný duchovný zápas dozrel. Viacerí si myslia, že tieto reči, myšlienky sa ho netýkajú, ale je to veľký omyl.
O tom snáď nepochybuje nikto. Napríklad ja sám som vybadal na sebe, že keď som zažil nejaké neúspechy, že som sa veľmi sklamal, a najmä vtedy, keď som s niečím možno až naivne počítal, a ono mi to nevyšlo, vtedy som proste pomaly rástol a dozrieval, hoci samozrejme v tú chvíľu mi bolo veľmi ťažko, veľmi trápne, a najradšej by som sa vykričal na všetkých farizejov, vďaka ktorým som napríklad nedosiahol to, čo som chcel, a musel som so zármutkom a s bolesťou prijať čosi iné, než som sa pripravoval, a ver mi, ako spomínam, veľmi ťažko mi to padlo.
Objavme v sebe vnútornú dôveru vedieť zareagovať v správny čas.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár