Nateraz sa ešte chcem predsa len pristaviť k písaniu po krátkej prestávke. Bol som sa prejsť a pomodliť sa na cintoríne, a stadiaľ som sa pristavil pri miestnej vychýrenej reštaurácii, kde veľmi príjemne hrala hudba cez reproduktory. Stretol som sa s jednou kamarátkou, s ktorou som kedysi pracoval na zdravotníckom úseku, a bol som veľmi rád. Veľmi dobre mi to padlo, takéto krátke stretnutie, a ja si to veľmi cením. Je dobré a užitočné udržiavať ako take kontakty, ktoré v budúcnosti sa môžu napríklad zísť, čo pravdaže má to veľkú cenu. Niekedy, úvodom by som chcel poznamenať, že často sa nám prizvukuje, že čo raz skončilo, mali by sme to napríklad zanechať, napriek tomu, že istá spolupráca by tam mohla za určitých podmienok ešte fungovať.

Mnohí zdôrazňujú, že čo skončilo, to skončilo, a teda človek, aby sa posunul kdesi, najlepšie samozrejme vpred, mal by niečo aj zanechať. Napríklad sa tam vyskytuje pojem zanechanie starých spôsobov, nejakých zväzkov, v ktorých napríklad nie sme šťastní. Avšak myslím si, že keď si človek vyslovene profesionálne buduje vzťahy, aj v kariérnom systéme, raz sa mu to môže napríklad v krátkodobej alebo z pohľadu akejsi dlhodobej perspektívy celkom isto môžu zísť. Pretože aj spoločnosť rada zdôrazňuje zanechanie čohosi, čo azda má veľkú cenu, ale nemá to perspektívu azda do budúcnosti. Tým môžeme ale aj nemusíme napríklad mať na mysli vzťahy medzi mužom a ženou, ale aj konkrétne napríklad na pracovisku, alebo v nejakej itelektuálnej spoločnosti, kde rozhovory ktoré majú zmysel a dá sa povedať sú nekonečné z pohľadu akejsi vyčerpanosti tematiky sú tie, ktoré ja osobne mám najradšej, pretože sú mi veľmi blízke, a z tých rozhovorov, diskusii, dá sa povedať, dodnes žijem, živo si na to spomínam, pamätám, a dáva mi to veľa aj z duševného ah duchovného hľadiska.

Ak by som sa tematicky vrátil k pôvodine, napísal by som k tomuto azda toľkoto.



Je možné, že spoločnosť nedokáže stráviť, alebo akosi primerane mentálne spracovať osobitosti človeka bez akýchkoľvek predsudkov, ktoré viacmenej ničia vzťahy a všetko práve to dobré, správne, pozitívne a hodnotné, ktoré človek má v sebe?Vieme veľmi dobre, že aj v literatúre je v písaní mnohých spisovateľov akýsi konflikt medzi spoločnosť ou, a človekom, ktorý čímsi bezprostredným vyniká vprostred určitého zaužívaného modelu, ktorý sa javí ako ten najsprávnejší, ale akýsi šablónovitý. Proste taký, ktorého sa treba bez akéhokoľvek vymedzenia bytostne dodržiavať. Je to ale správne? Mnohí sa bezúspešne, alebo bezvýsledne snažia dodržiavať toto spomenuté, ale sa im to mierne nedarí. A to preto, lebo sa snažia vyhovieť akejsi mase ľudí, ku ktorej pociťujú značný odpor, miestami až z toho vyplynie akýsi strach. Vieme že práve mnohí literáti, spisovatelia sa snažili vymaniť sa z niečoho zaužívaného, ktoré im zväzuje ruky.

A čím viacej sa niekto snažil o nejaké presné, konzervatívne spôsoby v najrozličnejších oblastiach života, tým viac sa mu daril práveže pravý opak toho všetkého, o čo sa prirodzene snažil. Mnohí nemajú radi dodržiavanie niektorých pravidiel, a práve preto aj jeho vnútorný svet, životné postoje a princípy filozofovania aj tak vyzerajú. Je to častokrát akokeby povrchné, bez akéhokoľvek hlbšieho záujmu.

Je možné, že v každej oblasti života sa stretávame napríklad s istou formou šikany, alebo nejakej skrytej závisti, ktorá, ako dobre vieme, je veľmi nepríjemným spoločníkom, a je veľmi zlé ak sa tento neblahy z yk, zlozvyk udomácni a nájde si svoje pevné miesto v spoločnosti.

Čo napíšem záverom večerného blogu. Azda len toľko, aby sme dodržiavali to, čo by sme mali dodržiavať aj z morálneho hľadiska, a napríklad aj opačne, strániť a vyhýbať sa všetkému, čo nám môže spôsobovať mieru bolesti. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár