V dnešnom článku sa chcem zamyslieť nad klasickou otázkou, či sme mali stretnúť kohosi, ktorý akokeby zasiahol do nášho života, ale museli sme sa v nejakom prípade s ním rozísť.
Samozrejme, azda 99 percent prípadov tu má pravda na mysli len vzťah muž a žena. V živote sa ale stáva, že človek proste potrebuje spoločnosť, ktorú mu tvoria akási skupina ľudí, na ktorých jednoducho lipne. Či už je to v školskom alebo pracovnom kolektíve, alebo v nejakom novom neznámom mieste, kde človek sa akosi prirodzene oťukáva, a dáva komusi šancu otvoriť sa niekomu, komu možno začne dôverovať. Všetko pravda má vyplynúť do akejsie sponntánosti.
Avšak mnohí si nedáme pozor, a často sa riadime osobami, ktoré sme videli prvý raz v živote, a už aj chceme nadviazať nejaký kontakt. možno je to nevyhnutné, napríklad s niekým novým spolupracujeme v úzkom kruhu, a tá spolupráca jednoducho vyžaduje individuálny prístup. Častokrát potom je človek unavený z toho všetkého, pretože zo začiatku sa dá sa povedať, nazvem to tak jednoducho plne vyčerpal, a nemá odrazu na čom stavať, došli mu akokeby nejaké námety pre tú spoluprácu, a často sa to rieši individuálnou prácou, kedy človek samostatne chce čosi tvoriť, nemá záujem tvoriť nejakú spoločnosť, nebaví ho prítomnosť kohosi, čo ho ešte možnože donedávna napĺňalo istým druhom pocitu šťastia a spokojnosti a podobne.
To je všetko preto, lebo na mnohé životné situácie sa dokážeme pozerať jedine s akýmsi citovým podtónom, čo v nás môže vyvolať rozličné protichodné reakcie. Najprv nám ktosi nesedí, niečo nám proste na ňom nehrá, ale chceme ho zároveň podrobiť akejsi skúške. Samozrejme, som si vedomý, že všetko sa nedá hneď, a na vývoj akejsi situácie je potrebný pravdaže čas, priestor, akási vzájomná voľa a podobne.
Lenže to všetko nás môže pravda robiť nešťastným, a jediná otázka, ktorá teda nás môže napadnúť je tá, ktorú si kladiem v nadpise môjho dnešného článku. Mali sme ich stretnúť? Bolo to na niečo dobré?
Poznáme pravda prípady, kedy jeden jediný okamih nám poriadne dokáže zamotať hlavu, kedy jednoducho nevieme ako ďalej, bez ohľadu na to, že sme až do onej chvíle predsa mali vytýčený jasný zámer.
Tu by som použil fyziku zákonu termodynamiky a síce, že energia sa nestratí, ale sa premení z jednej formy na druhú.
A práve tu je tá možnosť a odpoveď na otázku, či sme mali stretnúť tých ľudí, o ktorých sme si mysleli, že nám čiastočne môžu alebo nemusia v niečom pozitívnom alebo negatívnom zmeniť život. Aký to malo všetko význam, a či sme sa nejako mentálne a osobnostne pohli v živote ďalej, poprípade naďalej stojíme na jednom mieste.
Mnohí odmietajú tieto myšlienky, pretože radi volia posledne spomínanú možnosť v predchádzajúcom odseku a boja sa akýchsi životných šancí, nehovoriac o tom, že uznávam, že každý z nás má nejaké vízie a ciele, ktoré chce dosiahnuť. Teda ako spomínam, nastávajú tu dve alternatívy, a to je možnosť buď sa pohneš ďalej, ale možno to bude zo začiatku náročné, alebo zbytočne celkom úplne budeš stáť na jednom mieste, s minimom šancí, skúseností, minimom dosiahnutých úspechov.
Na záver ešte jedna myšlienka.Avšak na to všetko je potrebné vykročiť z tých našich tieńov, ktoré paradoxne pôsobia ako mocné lano spútavajúc naše možnosti, ale to len preto, lebo my sami to dovolíme.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tomtoylc
3. 4.apríla 2018 17:26
ty si toho tak moc zažil alebo všetky tvohe blogy su len tvoje myšlienky a zamyslenie sa ,,nad životnymi situaciami,, ?
2
@tomtoylc ano.... Za 31 rokov kam naozaj mnoho zazitkov. Aj negativne mi pomohli vpred. Minimalne v tom ze som sa zas kdesi posunul. Prave teraz po kuskoch to pisem na birdz ako moje skusenosti a udalosti ktore som prezil
3
@vreskot000 od soboty som ich pár prečítal, majú hodne spoločné ... a našiel som v niečom aj ja
... tiež by som mohol napísať jeden emotivný blog - posledný ,,zážitok / príhoda / vzťah,, ani neviem ako by som to nazval, mi dal toľko čo mi nedal život za minimálne 5 rokov - čiže hodne, zmenilo ma to k lepšiemu, donutílo premýšlať a prehodnotiť trochu svvoj život ... fakt by sa o tom dalo popísať ale neviem či som taký dobrý spisovateľ
... a vzhľadom ,,nato,, že to trvalo len veľmi krátko tak emocí a následky boli dosť veľké, a bolesti a sklamania tiež ... ale po po pol roku sa všetko vysvetlilo a vyroval sa s tým čo sa stalo
... takto ako som to napísal v zkratke ti to asi nedáva zmysel ale to nie je dôležité...
... každopádne budem čítať ďalej a možno napíšem aj ja nejaký ten blog resp. článok o offrodových legendách
... tiež by som mohol napísať jeden emotivný blog - posledný ,,zážitok / príhoda / vzťah,, ani neviem ako by som to nazval, mi dal toľko čo mi nedal život za minimálne 5 rokov - čiže hodne, zmenilo ma to k lepšiemu, donutílo premýšlať a prehodnotiť trochu svvoj život ... fakt by sa o tom dalo popísať ale neviem či som taký dobrý spisovateľ
... a vzhľadom ,,nato,, že to trvalo len veľmi krátko tak emocí a následky boli dosť veľké, a bolesti a sklamania tiež ... ale po po pol roku sa všetko vysvetlilo a vyroval sa s tým čo sa stalo
... takto ako som to napísal v zkratke ti to asi nedáva zmysel ale to nie je dôležité...
... každopádne budem čítať ďalej a možno napíšem aj ja nejaký ten blog resp. článok o offrodových legendách
4
Tak ta k tomu bratu srdecne povzbudzujem! to co pises je pravda clovek aj ds niekym prezije cosi dobre na co spomina a posunie ho to vpred. Lenze z lasky sa clovek nenaje. Byvala je v anglicku, ja sa staram o mojich starych rodicov. Jestazujem sa.... Platovo okolo 700 v cistom mam. Byvala mi nechyba koniec koncov z mojej strany to nebol stastny vyber preto to tak dopadlo, ale mladost pochabost...
Napíš svoj komentár