Kedysi som pisal o tom, či je dobré, alebo lepšie, žiadúce, kedy človek má na výber, alebo nemá na výber. Teda máme nejaké tie alternatívy na výber, nejakú dvojakosť, alebo inakosť, alebo nie. Na jednej strane môžeme vďaka obmedzeniam mať právo na akúsi trvalú, alebo dočasnú nespokojnosť, na druhej strane rovnorodosť výberu mi aspoň ako tak zaručí pomerne rýchly rozhodovací proces. Kedy človek pociťuje vyslovene frustráciu, nepokoj, sklamanie vtedy, kedy si chce vybrať, chce mať na výber, ale predsa za istých okolností mu to nie je umožnené, lepšie povedané, veľa vecí mu je znemožnených, nie že umožnených. Nastáva teda veľa prekážok, ktoré nie sú prirodzene, a treba ich zdolať. Áno niekto berie prekážku ako prekážku, obtiaž v tom doslovnom slova zmysle, ktorá mu je nepríjemná, a sám sa nevie s ňou popasovať. A teda má akosi na výber, ale predsa si nevie dobre a správne zvoliť vhodný výber.
A práve tie prekážky sú azda jednak stimulačným prostriedkom na podávanie dobrých výsledkov, ktoré nás môžu posunút na úroveň akéhosi profesionála. Keď som bol oveľa mladší, a nemal som ešte notebook, aj keď niekedy tieto články, blogy, píšem na notebooku, ako spomínam, alebo ako práve teraz na tablete, kde to je mnohonásobne obtiažne, a teda, celkom prirodzene každá jedna korekcia môže byť aj gramaticky dosť na obtiaž pri písaní, ale zas držím sa ja osobne jedného hesla. Lepšie mať niečo poruke, keď nemám počítač, lepšie tablet, aj keď sa omnoho ťažšie a dlhšie píše, ako nemať teda nič pri sebe, nijakú pomôcku, ktorá mi predsa lencv niečom môže zľahčiť život.
Lenže ako píšem v odstavci, všetci by chceli dosiahnuť akúsi úroveň profesionála, ale nie som si dostatočne istý, či to je úprimné, či to chce predovšetkým sám od seba, alebo by sa chcel pred kýmsi napriklad len vytiahnuť, a to bez možnosti dosahovania vyššieho osobnostného rastu, ktorý by mal byť pre nás akási výzva, alebo méta, že teda čo presne chce dosiahnuť.
Ako sa teda stavať k istým prekážkam, ktoré mi možno priamo alebo nepriamo znemožňuje vykonať istú úlohu, ktorú je potrebné vykonať. Je to preto, lebo si nevieme dobre situácie vyvážiť, buď nejaký viditeľný neúspech azda máme tendenciu prehnane zľahčovať, alebo naopak, možno to veľmi zveličujeme, a takto to vidíme len my. Teda posudzujeme to z nášho subjektívneho hľadiska, ale môže tam práve absentovať ten objektívny postoj, ktorý taktiež zohráva v tomto dôležitú rolu.
Týmto odstavcom som chcel vyjadriť ako názorným príkladom jedno jediné. Niekedy naozaj si nevážime to, čo máme, a chceme to čo nemáme. Ba čo viac. Ani nemáme prirodzene na výber, preto len špekulujeme.
Niekedy aj možnosťou výberu človek dokáže byť v danom momente, okamihu prekvapený. Otázka ale je, či príjemne, alebo menej príjemne, alebo dokonca nepríjemne. Prejaví sa to v pomerne dlhšom čase nemožnosti prijať akúkoľvek jednu ponuku bez možnosti výberu, na čo sme si možno zvykli, že nebudeme úspešní. Proste človek neráta s pozitívnym úspechom, keď predsa jasne vie, že nič z toho nebude ani v nasledujúcom období.
Záverom poviem. Základ všetkého je mať vyvážený postoj, teda ani nie veľmi naľavo, ani nie napravo, ale tam, kde predovšetkým budeme cítiť osobnú slobodu, teda akúsi profesionálnu nezávislosť od akejkoľvek determinácii, ktorá by nám mohla v niektorých smeroch zväzovať ruky. Asi toľkoto som chcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár