Mám mať z tohoto výčitky?

V spleti niektorých ankiet, opätovne som si pozrel takú, ktorá mi je na rozobratie do blogu najbližšia, a preto by som sa rád podelil o moje myšlienky.

Otázka teda znie celkom jednoznačne, a teda: "Čo si vyčítate, že ste to vo svojom živote neurobili, za predpokladu, že ste to mohli ovplyvniť?"

Je to akosi doplnenie toho známeho výroku, že nemáme ľutovať to, čo sme nevedeli spraviť, ale to, čo sme mohli spraviť a nespravili sme. Ako sa teda pozrieť na tento takpovediac morálny problém? 

Hovorí sa vo všeobecnosti, že teda v živote nič sa nedeje náhodou, a ja takto vlastne jednoducho verím, že niektoré veci naozaj sa stali tak, ako sa stať mali. Tým ale popriem fatalizmus, ktorý teda vylučujem, pretože neverím, že niečo je vopred dané. Toto pripúšťam jedine do božej logiky, ak sa bavíme o tom, čo je božia vôľa, v teologickej rovine skúmania hĺbky ľudskej osobnosti a podobne.

A preto, keď sa v niečom pomýlim, mám mať z toho výčitky svedomia, hoci jasne mi situácia ukazuje, že som mohol azda konať inšie, než som konal, ale ja som zvolil azda presne opačný postup? postup, ktorý možno v istom zmysle išiel celkom isto možno aj proti logike, proti zdravému uvažovaniu, ale to sa teraz prirodzene nechcem baviť o nejakých extrémnych situáciách, kedy človek v živote má málokedy na výber. To je také typické, že človek čaká na možnosti, ktoré v podstate vôbec neprichádzajú, a teda človek stojí na jednom mieste, a neviem presne ako sa má pohnúť.

Často sa zamýšľame nad udalosťami, ktoré nemožno zmeniť. Je to správne? Možno aj. možno aj preto, aby sme mentálnym zmýšľaním nám vlastným dospeli konečne do toho bodu poznania pravdy o sebe, ktorá nám chýbala. Dospieť do toho bodu poznania, kedy sme azda prvýkrát otvorili aj iné dvere nazerania na skutočnosť, a povedali si, že v týchto veciach naozaj som zlyhal, a chcem konať nápravu. Ale pudovosť mi predsa káže čosi inšie, pretože nikto nechce vyzerať ako sprostý. Len sprostý by si kydal na svoju hlavu to najhoršie, navyše napríklad uprostred nejakého spoločenstva, akejsi skupiny, ktorá za istých okolností môže byť napríklad morálne zdeformovaná, akás poškodená, zlá, skazená, možno nemravná. Nemusí to byť vyslovene v tom doslovnom slova zmysle, ale v tom, kedy človek ľahostajne pristupuje k životným udalostiam, neberie vážne slová toho druhého, ktorý má nejaké tie skúsenosti, a ktorý naozaj sa javí ako človek, ktorý za istých okolnosti môže poznať riešenie nejakého zložitého problému.

Avšak miesto toho, aby sme to prijali, robíme presný opak. Robíme si výčitky, že sme niečo nespravili, namiesto toho, aby človek objektívne zhodnotil možno aj nepriaznivo vyvíjajúcu sa situáciu. Toto by som právo nazval nedokonalá sebavýchova a vedenie seba samého k nesprávnym hodnotám.

Áno, radšej budeme dbať na to, aké značkové topánky máme na sebe, ale na športovom zápolení nebudeme schopní ísť naplno do zápasu, do futbalu, na strednej to bolo bežné. Mám hrať s teniskami za sto eur, alebo s halovkami za desať? Nechcem tu robiť porovnávanie cien, ale jedná sa mi o princíp.

Teda som tým chcel povedať, že už máme celkom drahý prostriedok na dosiahnutie cieľu, ale predsa len sme cúvli, a nejdeme vpred. Už sme dosiahli čo sme si zaumienili pred časom, a isto nás to stálo nemálo obety a síl, možno aj finančných prostriedkov, a zrazu sa k tomu správame ako k nejakému zlatému pokladu, ktorý má prežiť celé generácie. Slúžime teda veciam my, alebo veci hmotné slúžia nám? Pochopiteľne človek si má vážiť a šanovať veci, a ani ja nerád som, kedy niečo sa zničí, čo sa mohlo ešte predsa len zachovať.

Čo poviem na záver? Človek ktorý vie, kým je, kto vlastne je, pozná seba samého, už dávnejšie si zodpovedal na túto dôležitú otázku, oveľa ľahšie prijme aj nie dobré svoje rozhodutia s akousi ľútosťou, ale účinnou, kedy z toho nepociťuje nejaké emócie, ako človek, ktorý si tieto otázky najprv neujasnil v hlave, bez rozmýšľania a bezmyšlienkovite sa postavil azda zoči voči problému ako najväčší hrdina, nemysliac na to, že víťazstvo ho za obvyklých podmienok azda ťažko bude tešiť, ak ho vôbec ešte dosiahne. Asi toľkoto.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 2
    Palec223

    27 ročný muž

    predvcerom som siel na aute a videl som pri obchode starsieho pana po porazke niekolko rokov ako sedel v trave .. asi padol .... mal som zastavit pomoct mu zobrat ho do auta a odviezt domou .... dost ma to zoziera i ked osm si povedal ze to bolo rusne miesto a isto mu niekto pomohol ale toto si moze kazdy povedat co siel okolo myslim ze toto je jeden z usvedcujucich hriechov za ktore budem horiet ....
  2. 3
    Vreskot000

    32 ročný muž

    Ach, to ma mrzí, ale dakujem ze si sa podelil o skusenost. Mne sa tiez stalo. Siel som autom cez jednu dedinu. Videl som auto v priekope. V podstate bol to moment kedy som nejakou 90 tkou prefrcal, lebo som sa ponahlal (na omsu do kostola) mal som zmiesane pocity aj ja. Nevedel som co mam robit. Neskor ked som siel nazad stade auto v priekope tam nebolo. Nezachytil som v spravach ani bezne z reci zeby sa stalo cosi tragicke... Po dedine sa to roznesie rychlostou blesku, takze pravdepodobne sa nic take neatalo. Aj nad tým to som uvazoval. Dakujem Ti za tvoj nazor ! ;)