Nebudem to písať v takých medziach a kontúrach, ako to azda bolo myslené, napadli ma iné myšlienky a asociácie, o ktorých by som sa teraz chcel zmieniť.
Je veľa z nás, ktorí dbajú predovšetkým o to, aby pristupovali k životu so zdravým rozumom. Sú to ľudia, ktorí proste veria v sami seba, a mohli by sme menovať samozrejme ešte ďalšie faktory. To je síce pravda. Nebudem tu dávať do popredia nejaké duchovné fakty, ale rád by som sa pritom pristavil.
Mnohí z nás razia teóriu, že za skutočné považujem len to, čo vidím, a čo viem preskúmať. Sčasti je to pravdivé, pretože človek nechce mačku vo vreci. Ak napríklad ideme kupovať nejakú drahú vec, ktorú mienime dlhodobo používať, obyčajne od predajcu teda prirodzene požadujeme, aby nám daný tovar určený na predaj aj pred nami akosi otestoval, teda ešte prv, než si ho zakúpime. Považujem to za logický krok, ktorý ale som vynechal ja osobne, keď som kupoval pred tromu rokmi auto. Bol som totiž natoľko uchvátený, že všetky tie potrebné ceremónie som vynechal, a riadil som sa svojim inštinktom a nedbal som na iné reči. Trochu ma to aj mrzí moja rýchla reakcia, ale zatiaľ vyzerá teda po troch rokoch naštastie v poriadku. V týchto uplynulých dňoch som bol na mojej už v poradí druhej estekáčke, a mám radosť, že mám povolenie jazdiť od byrokratických, niekedy nezmyselných predpisoch, ale to je samozrejme iná téma.
Inštinkt je ale dôležitá vec, ktorá vplýva na to, aby sme sa správne rozhodli. Lenže to nie je smerodajný pravdivý faktor, na ktorý sa máme spoliehať, pretože inštinkt nevieme empiricky dokázať, ale možno ani vyvrátiť.
Je mnoho z nás, ktorí veríme na rôzne nezmysly, ktoré nás klamú. uvádzajú nás do zmätku a podobne. Je to totiž podobné, ako keby sme boli v cudzom meste, a napriek dopravným značkám neveríme, že tadiaľ vedie tá správna cesta, ktorá teda nás bezpečne dopraví do nejakého bodu, do cieľa, ktorý sme si pred jazdou vytýčili. Napríklad aj s navigačkami. Sú také zariadenia, ktoré vás jednoducho nedovedú do cieľa, trochu vás popletú, pretože nemajú kvalitne napálené aktuálne mapy, a najmä v zahraniči to môže naozaj robiť problém. Na slovensku by to nemalo robiť problém, nakoľko sme pomerne malá krajina.
Aj minulý týždeň sa mi stalo, že som išiel neznámou obchádzkou asi troch dedín, kým som sa dopravil na priamu cestu, z dôvodu uzavretia hlavného ťahu. Síce som nevedel celkom presne, kade vyndem, inštinktívne som sa spoliehal na to, že predsa keď tadiaľto vedie dá sa povedať paralelne cesta, hádam musím vyjsť rovnobežne na tej ceste, ktorá je momentálne uzavretá.
Čo spomeniem ešte na záver. Práve tá druhá cesta, teraz to dám do iného súvisu, dokáže častokrát vykoľajiť človeka z akéhosi zaužívaného stereotypu, a zrazu je z neho celkom iný človek. Už sa nedokáže sústrediť na to, čo robil do toho času. Už je akýsi iný.
Už nepovažujú za skutočné ani to, čo vidia, nie to, čo nevidia a nepoznajú. Je neuveriteľné, ako človek takto veľmi môže byť uvedený do omylu, následkom čoho sa len zbytočne množia nejaké problémy, ktoré nie každý dokáže zdarne vyriešiť, a väčšinou mu to je len na osobnú ťarchu a záťaž. Čo mi z toho teda logicky vyplýva, ak ešte čosi spomeniem na záver článku.
Zamyslel som sa ešte nad jednou skutočnosťou. Aký naozaj častokrát, nazval by som to tak, záhadný, zvláštny, musí byť život takého človeka, ktorý za všetkým vidí len svoj osobný prospech, alebo materializmus, častokrát s tým spojený istý druh osobného prospechárstva a podobne, ktorý pachtí len po poznaní akéhosi hmotného, ktorého len a len to viem zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať, ako mi to opisuje historický racionalizmus, ktorý má so skutočným racionalizmom máločo spoločné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár