Nie jeden krát sa celkom určite nám stalo, že akosi v priebehu času nerozmýšľame, a necháme veci plynúť prirodzene. Proste ak prišli, tak odišli, a že všetko malo v nich svoj význam. Svoj význam celkom isto si našla nejaká dostatočná alebo nedostatočná v žiackej knižke, alebo indexe, nedostatočná teda sa nepísala, z dôvodu toho, aby prišiel opravný termín ktorý mi zaručoval skúšku si opraviť. Samozrejme, či to tak naozaj bude, a človek príde na druhý pokus akosi posilnený vedomosťami, alebo lepšou náladou skúšajúceho je už pre mňa trinásť či štvrtnásť ročná minulosť, ktorú si dobre pamätám.

Pamätám si až natoľko, že niekoľko rokov dozadu si dokážem rozpamätať na tie brutálne pocity, ktoré som toho času zažíval, a som veľmi rád zhodou okolností že v tom kolotoči proste už nie som.

otázka teda je jasná, či teda človek má nechať odísť našu minulosť možno aj v tedy, keď tá minulosť bola príjemná.

Vieme veľmi dobre, že veľmi ťažko sa nám spomína ak sa nám spomína s akýmsi nadhľadom, na niečo, čo bolo možno nepríjemné. No možno ešte ťažšie sa spomína na niečo, čo bolo príjemné, a museli sme to nechať odísť do našej minulosti s tým, že nevieme presne, čo sa bude diať v budúcnosti.

Človek obyčajne zažije ten všedný kolotoč svojich povinností, ktorým sa nevyhne z nás pravdepodobne nikto, a je jedno, či človek je študent, ktorý má študovať, a teda to je náplň jeho života, alebo je to pracujúci, možno ako väčšina z nás. Väčšina teda z mojich rovesníkov, pretože takto to je dobré. V súčasnosti mám dosť veľký záber, ale som celkom rád. Príjemne ma to formuje ako telesne, tak aj duchovne, nehovoriac o tom že som k tomu pridal aktívne športovanie, a človek sa cíti neuveriteľne dobre. 

Aby som neprepadol len nejakému úžasnému pocitu, že všetko je super, že sa mi začalo dobre dariť, všetko je teda niečo extra, niečo výnimočné, mám teda pocit, že musím sa držať pri zemi, a to mnohým chýba. Mnohí opisujú svoje úžasné pocity, ako keby im nemalo byť konca kraja, ale znenazdajky môže prísť veľké vytriezvenie. Teda je veľmi dobré držať sa pri zemi. Držať sa pri zemi a uvedomovať si, že všetko je tu len dočasné. My máme tendenciu si myslieť, že všetko je večné, a práve tento kategorický omyl spôsobuje veľké nešťastia v našom živote. Nechcem teraz písať pesimisticky, ale človek starne. Je to zlé? Je to celkom isto nezvratný dej, pri ktorom človek si dokáže spätne uvedomiť, že niečo už bolo, a má to nechať také, aké je.

Máme nechať našu minulosť ale po dôkladnom skúmaní, hoci vyjadrím presvedčenie, že úplne to tak nebude. Chtiac nechtiac, každý jeden z nás si nesie akúsi pečať toho, čo všetkého zažil, videl.

Vieme dobre, že človek, aj keby neviem ako nemal napríklad vizuálnu pamäť, že si niečo musí odfotiť, napísať, a neviem ešte ako spoznámkovať, predsa jestvujú niektoré kategórie, ktoré z hlavy len tak ľahko nevymaže, a na dôvažok, celkom poľahky sa dokáže rozpamätať nielen na daný deň, mesiac, a keď to bolo dávno aj na rok, ale aj na situáciu a podrobný prehľad presne, čo sa udialo v daný deň, teda aké okolnosti sprevádzali ten jav, ktorý sa pre neho zapísal do srdca možno zvláštnymi písmenami, toho času viac ako inokedy, a môže toto nazvať ako pamätný deň.

Záverom poviem toľko, že niekto si z toho môže robiť sradnu, ale to pominie, keď sa človeku prestane dariť, uvedomí si, čo všetko stratil, čo všetko mohol získať a nezískal, a vie, že to všetko je nenávratne preč. A možno nenávratne preč je ale na druhej strane aj to všetko negatívne, čo sa človek zaťažoval.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár