Máme právo súdiť ľudí?

Tento článok budem písat na tablete, toto je môj prvý pokus, pretože nemám pri sebe notbuk, a prvý raz vyskúšam aj čosi inšie, nakoľko nie som doma. Je to pre mňa nová výzva, ktorú som celkom rád prijal, pretože je to niečo, čo je potrebné. Ale musím uznať, že je to velmi praktické, a je to pre mňa akási príjemná zmena.

Tento môj článok bude opätovne napisaný ako taká recenzia na jeden päťročný článok, teda je už písaný dosť dávnejsie, ale to nevadí, a teda, ktorý som si teraz v krátkosti času prečítal, skúsil porozmýšľať, a teda v krátkosti sa k nemu vyjadriť.

Vonku, ako pozerám z okna, je veľmi príjemne zasnežené, a toto všetko veľmi príjemné dotvára tú celkovú adventnú decembrovú atmosféru, ktorú momentálne travim ale na vidieku.

V článku, ktorý som si teraz so záujmom prečítal, som sa dozvedel, že nemôžeme súdiť ľudí, lebo na to nemáme právo. Je pravda, že keď máme sa k niečomu vyjadriť, dosť je možné, že tak urobíme na základe akéhosi subjektívneho poznania, teda niečo takým spôsobom, ako by sme to asi spravili my, keby sme boli na mieste toho druhého.

Jediné, čo máme právo, a máme to plne využívať, je správne usmerňovať tých, o ktorých sme pevne presvedčení, že celkom isto nekonajú dobre, ani v prospech seba ani druhých ani v prospech spoločnosti, kde sa pohybujeme, či sú to naši susedia, alebo na nasom pracovisku. Písmo Sväté mi jasne hovorí, že nesúďme, aby sme neboli súdení. Dá sa to ale naozaj toto všetko splniť, pretože mi to spomína teda Písmo Sväté na svojich stránkach? Ako je to potom naozaj? Ako sa na toto všetko mám pozerať z duchovno kresťanského pohľadu?

Vo všeobecnosti, starší nemajú radi, keď teda napríklad musia poslúchať staršieho napríklad v práci. A predsa v tejto pozícii dokážu naplno prejaviť schopnosť uskutočňovať to, čo rokmi dobrou výchovou získali, a sice, že nie vždy starší musí mať pravdu, ako je to ešte celkovo hlboko zakorenené v predstavách staršej generácie. Hovorme si co chceme, ale je to tak. Je celkom možné, ze viacerí z nás majú proste v sebe dominantnú časť povahy, ktorá im proste nedovolí poslúchať v plnom tom rozsahu, ako by mali. Takto problém azda môže nastať, a nastal celkom iste v patriarchálnej spoločnosti, kde proste slovo a názor staršieho obyčajne mal rozhodujúcu právomoc, hoc hy to nebol celkom dobrý nápad. 

A je dosť možné, že vplyvom takéhoto rozhodnutia, len na základe akejsi prioritnej dominancii staršieho, nebude to mať dobrý dopad celkovo na nejaký významný rozhodovací proces, ktory sa má udiať, a ktorý má celkom podstatný vplyv na rozhodovanie v pracovnej skupine. 

Čo dodať na záver tohoto podvečerného článku?

Aká je celková odpoveď na otázku? Máme právo súdiť ľudí. Rozumiem pochopiteľne, že ma každý z nás celkom osobitný priestor na to, aby si postupne osvojoval nejakú vlastnú filozoficku pozíciu, formoval vlastný svetonázor, a postupne sa takto formoval k lepšiemu, a pomáhal aj tým, ktorí toto jednoducho nevedia, ale hľadajú cestu, ako sa neustále zlepšiť. 

Vidím aj tu, že mnoho pisateľov má svoje názory, ktoré sú celkom isto podnetné, pretože každý máme na to právo, a máme vlastný myšlienkový svoj svet, ktorý považujem celkovo akokeby nevyhnutný preto, aby sme jednoducho morálne prežili každú nepriazeň, ktorá sa nám chtiac nechtiac takto postaví do cesty, a našou úlohou je čeliť a vyriesiť takéto problémy.

Častokrát nerozumieme pojmu odsúdiť niečo. Niekedy sa bojíme povedať niekomu niečo, možno menej príjemné, pretože si myslíme, ze si ho celkovo tým pohneváme akokeby, a bojíme sa, ze ho nejakým nedorozumením stratíme. 

Lenže takto si to my sami celkovo ešte my sami takto skomplikujeme, pretože za každú cenu sa nedá so všetkými vychádzať, a jedine silné osobnosti, a to by som chcel v tomto článku zdôrazniť, to dokážu. Silná osobnosť je každý človek z nás, ktorý sa chce formovať, a ktorý postupne sám príde na to, že to je takto lepšie, a už proste nastal práve teraz a tu ten správny okamih čosi staré, to, čo bolo, zanechať, opustiť, a začať postupne pomalými krokmi niečo lepšie, také, ktoré bude mať v budúcnosti zmysel, a ktosi na to aj nadviaže a v týchto ideáloch bude aj naďalej pokračovať.

Nie každému to padne dobre, napríklad, ak má prijať nejaké rozhodnutie, ktoré nie celkom je mu príjemné, a sa mu páči. Pochopme, že našou úlohou nie je vyhovieť všetkým bez rozdielu, a za každých okolností a podmienok. Niekedy to, keď povieme aj nie celkom príjemné niekomu, koho možno poznáme, alebo ho nepoznáme, môže mať celkovo pozitívny dopad na jeho osobu. Práve v niektorých nepríjemných veciach, ktoré napríklad aj ja som musel riešiť v ostatnom čase, a nebolo mi to vôbec príjemné, keď si na to spomeniem, ani jednoduché, som jednoducho spoznal takýmto spôsobom predovšetkým samého seba. Vtedy, práve aj v týchto nepríjemných situáciach dokáže predovšetkym človek rozpoznať svoje duchovné kvality, ktoré celkom isto môžu stimulovať jeho osobnosť v tom, že jednoducho bude rásť ďalej v tom, v čom si predsavzal pred nejakým časom, a takýmto spôsobom to môže dobre naplniť a uskutočniť.

Čo dodať na záver dnešného blogu? Veľmi jednoduché vety. Pokiaľ je niekto starší, máme právo ho upozorniť a nekonať podľa jeho vlastných subjektívnych názorov, ktoré chce pretaviť celkom isto do vlastných nesprávnych rozhodnutí. To nie je hanba. Nič sa v podstate nedeje. Nikto tým ani nezhreší, ani sa nijak zle nezachová. Kôli takémuto čosi určite nemusím mať výčitky svedomia. Prajem vám príjemný večer, a nech sa vám všetkým darí.





Zdieľaj článok na facebooku
55 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Riddler

    25 ročný muž
    Martin

    Pojmom "súdiť" sa v dnešnej dobe plytvá a je sprofanovaný asi ako demokracia či rocková hudba :) Ked človek povie na niečo svoj názor, ktorý nepatrí do sféry moderných a populárnych, teda je skôr konzervatívny než liberálny, tak ho oponenti chcú umlčať jednoduchou frázou "nesúd!" A pritom ten človek nepovedal,že hned zajtra ide na námestí popravovať tých, s ktorými nesúhlasí, ani pre nich nemá nejaké "konečné riešenie". Je to teda taká lepiaca páska na ústa tých, ktorí vyznávajú konzervatívne, alebo teda konkrétne kresťanské hodnoty.
  2. 2
    Vreskot000

    30 ročný muž

    Presne tak., :)