Milujem otázky, alebo teda skôr nejaké diskusné témy, nad ktorými sa musím extrémne zamýšľať. Na jednej strane ma veľmi teší, keď sa niekto snaží interpretovať tu na blogoch, alebo v nejakych vzniknutých anketách, nejakých názorových merítkach, otázkach, dilemách a podobne, pretože to je znak určitého napredovania v niečom, čo som si predsavzal.
Práve aj tento pojem, ktorý prevažuje ale predovšetkým v kresťanských periodikách, je nie celkom známy, pretože mám pocit, že sa mu nevenuje pozornosť, a to je chyba. Vidíme to predsa na príkladoch, že mnohí niečo začneme, čo nie je zlé, pretože je odvaha vykročiť z nejakého možno osobného tieňa, ktorý teda svojou podstatou zapríčiňuje naše váhanie, a koniec koncov odkladanie nejakých povinností na neskoršie, ktoré bude potom celkom určite spojené s akousi neochotou to vykonať, hoci vieme, že povinnosti sú jedna vec, a tie si proste treba plniť, pretože bez pevnej vôle sa budeme pozerať na povinnosti ako nutnosť, ktorá nás obmedzuje, a zaťažuje. Všetko je teda vec a otázka nášho osobného nazerania na danú problematiku, ale niečo nedokončíme, a tu to vnímam ako problém, s ktorým sa pasujeme mnohí.
Práve v tomto zmysle je tiež samozrejme veľmi nesprávne pochopený slovný výraz slobodná voľba, vôľa, ktorá sa dosť často vyskytuje predovšetkým v spojení s kresťanskými témami, ktoré ma ale na druhej strane mimoriadne fascinujú, a podobne, ktorá sa zamieňa s možnosťou robenia si čo chceme, čo je celkom iste nepochopenie. Je to celkom iste nesprávne pochopené slovné spojenie, bližšie ktorého sa chcem teda povenovať v nasledujúcich riadkoch.
Myslíme si mnohí azda, že slobodná voľba celkom iste znamená to, čo foneticky znie. Robiť si čo chceme. Ale práve to je pochybenie, pretože tam, kde je absencia pevnej vôli, nech by to bolo akokoľvek dobré a prospešné pre nás, a priamo či nepriamo aj pre spoločnosť ako takú, nemusí to mať zdarný priebeh.
Pevná vôľa. To znamená to, a to chcem určiť ako jadro môjho dnešného článku, že na základe pozorovania diania v spoločností, kategorizovanie, sumarizovanie si prežitých chvíľ, komparácia, analýza seba samého v kritických momentoch, vedieť obstáť v niečom, čo mi je nepríjemné, som stále ostal tým, čím som, a pevne si stojím za svojím, hoci to bude azda za následok, že čosi koli tomu obetujem, a teda stratím, nebudem už čosi užívať, a nebude to už v budúcnosti také, aké to bolo predtým. Toho sa mnohí z nás boja, a zľaknú, a pretože častokrát ostane len pri našich rečiach, poprípade je to proste výsledok toho, že mohli sme časom pracovať na sebe, a v podstate sme to tak nikdy nespravili.
Pevná vôľa sa neurčuje okamžite alebo zo dňa na deň. To naozaj treba zdôrazniť. Tú si treba vypestovať na základe seba premáhania sa, a seba odriekavania sa. To, čo som teraz vymenoval, celkom iste nepatrí len do sveta kresťanov, alebo vyznavačov nejakých morálnych, etických, filozofických princípov, vďaka ktorým nachádzajú možno zmysel svojho života a logického si zdôvodnenia svojho každodenného konania. Prečo to hovorím? Dobre poznáme ten známy okamih, kedy aj my sme boli povzbudzovaní od kohosi, napríklad aj od rodiny, aby sme sa nevzdával, ale pracovali na sebe a celkom isto vytrvalo pracovali na uskutočnení a plnení snov. Práve tu azda vidím kategorický omyl stále niečo si dokazovať, že na niečo máme a podobne. Toto je celkom isto choroba individualizmu, ktorá pretrváva dodnes, že človek, aj keď nechce, ostane, aj keď nechce, ide hlavou proti múru, pretože nechce sklamať.
Priam geniálna ukážka tohoto, čo som napísal mi pripadá biblický príbeh Herodesa, ktorý dal Jána Krstiteľa vo väzení sťať. Z písma sa dočítame, že Herodes dal Jána sťať, a takto nepriamo sa stal prvým naozajstným mučeníkom, ktorý položil život za prvotné formujúce sa ideály neskoršieho kresťanstva, ktoré vo svojom učení plne rozvinul predsa Ježiš.
Keby sme nemali pevnú vôľu, po počiatočnom neúspechu, celkom logicky by nemalo zmysel a dôvod pokračovať v niečom, v čom sme zlyhali, a čo sa ukázalo na svetle ako to, čo je slabé, neefektívne, čo nemá tendenciu rastu, a nemá pevnú stabilitu v nejakom neskoršom budúcom raste. Mnohí nechápu, že práve tá pevná vôľa ako taká priamo a prvotne vychádza zo správneho pochopenia duchovnej podstaty našej osoby, z definovania duchovného rastu, ktorý síce nevidíme, tak ako nevidíme našu pevnú vôľu, tak ako nevidíme priamo nejaký duchovný či duševný dopad pri rozhodovacom procese, kde síce navonok sa môžeme celkom isto javiť ako názorovo jednotní, alebo neochvejní v našich postojoch, avšak má to dopad na náš vnútorný svet, pretože naše konanie, myslenie je predsa jeho zrkadlovým odrazom.
Práve mnohí padli vo svojich plánoch, pretože sa nechali odradiť a znechutiť. Ale to ešte nie im by sme mali dať za vinu, ale predovšetkým tým, ktorí takto nepriamo stáli za ich podporovaním neuskutočniť čosi, čo naozaj pokladali za nevyhnutné, a len pod vplyvom vonkajších podnetov zanechali svoju prácu nehľadiac na to, že neučinili dobre, ale práve kôli tomu, lebo podľahli viacmenej tlaku okolia. Toto celkom iste nie je neobvyklý jav, a vyskytuje sa v našej spoločnosti, bez ohľadu na nejaké významné postavenie a podobne.
Na záver ešte niekoľko mojich pohľadov. Vďaka za podnetnú diskusiu, z ktorej vyplynul môj blog. Toto všetko sa deje teda len preto, lebo nemáme v niečom celkom jasno, a to plynie z našej nerozhodnosti, či skôr pohodlnosti nepostaviť sa čelom riešeniu nejakých aktuálnych problémov, pretože si myslíme, že ešte neprišiel čas na ich riešenie, čo celkom iste znamené určite omyl, a nepochopenie diania okolo nás. Mať pevnú vôľu uskutočniť nejaký dôležitý rozhodovací proces je umenie, pretože niekedy nás to môže stáť okrem času, vynaloženie energie aj stav, kedy riskujeme, že kohosi okolo seba stratíme, čo môže sa možno podpísať pod celkové naše ďalšie nasmerovanie v budúcnosti.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
verdamt
21. 10.októbra 2017 02:50
Tvoj článok je chybný, predpokladá totiž (bez akéhokoľvek skúmania), že vôľa a chcenie je niečo reálne a niečo, čo je v moci nejakej entity, ktorú nazývame "ja."
5
@verdamt kľudne napíš recenziu na môj článok, aby si konrketizoval svoj postoj a čo vyznávaš. koľko ľudí toľko názorov
Napíš svoj komentár