Znie to možno niečo ako motivačný článok, blog, a ak to pre niekoho vyznie, tak to by som azda bol veľmi rád. 

V súčasnosti pozorujem aj na internete množstvo informácii, práve na youtube, kedy som si plne uvedomil, že v širšom alebo užšom okruhu verejnosti je potreba hovoriť o niečom. V tomto článku budem trochu všeobecný, nakoľko ten pohľad sa bude týkať viacerých sfér, a možno sa viacerí v tom nájdeme.

Mnoho z nás majú veľké plány, ale také, ktoré za určitých podmienok nie sú nikdy uskutočnené. Ale na druhej strane niekedy je to dobré, pretože človek ako osoba, osobnosť s dynamickým myslením, a to chcem zdôrazniť, proste často mení názory, pretože sa buď pripodobňujeme dobe, v ktorej žijeme, alebo sa snažíme akosi rebelovať, že proste toto nechceme, nechceme čosi čo je predpísané, ale pokúsime sa to nie že obísť, ale spraviť to iným spôsobom, ideme na to častokrát od konca, aby sme sa dopracovali do nejakého výsledku, ktorý teda je v nejakej miere počiatočná fáza. 

Teda nie od začiatku do konca, ale ideme na to opačne. Často to funguje pri matematických príkladoch, kde keď si pozorne prečítame zadanie, možno nejakého chytáku, nie na náročné myslenie, obyčajne ten výsledok je kdesi postupne skrytý, a celé to slovné spojenie, tá slovná úloha má akési logické rozuzlenie v určitom bode, na ktoré mi naozaj stačí bystré myslenie, a nie je nutné využiť akési exaktné vedomosti, ktoré samozrejme nezaznávam v nijakom prípade, je to veľmi užitočné, a všetko sa raz zíde.

 Napríklad sa jedná azda o nejakú banalitu, ale proste vnímame to ako nedosiahnuteľnú métu, a viac sa tým nezaoberáme. Mnoho ľudí tvrdo pracuje a maká na svoj vysnený sen. Možno je to zas niečo povedal by som materialistické, ktoré ťa azda uspokojí a prinesie ti akési šťastie, alebo teda navodí akýsi neopísateľný pocit šťastia len na chvíľu, a potom to všetko vyprchá. Deje sa to vtedy, kedy človek proste po nejakom ošiali opätovne zapadne do starých známych zabehaných chodníkov, kde bol do toho času. V podstate je to prirodzené, pretože človek nie je akosi nastavený tak, aby neustále očakával akýsi príval informácii, ktoré ho budú tešiť spojené s neustálymi zážitkami a podobne.

Včera som sa boj prejsť, ako som už kedysi naznačil, a proste chcel som úplne vypnúť. celkom dobre na nete sa mi to nedá, zvolil som si prechádzku do prírody na periférii mesta, a spravil som dobre. Rozmýšľal som nad kadečím, udalosťami dávnymi i nedávnymi, a padlo mi to dobre. Pokúšal som sa ujasniť, čo azda ma čaká nie že v budúcnosti, to ťažko povedať, ale kam vlastne smerujem, čím by som sa chcel zaoberať, nakoľko som naozaj vystriedal toľko profesii, že to už azda nie je možné. Avšak v rámci toho, že človek potrebuje pracovať, pre mňa a azda pre väčšinu z nás je nutné proste pracovať, aby sa človek hýbal, pretože osobne nemám rád akúsi nečinnosť. Čas je drahocenný, a naozaj rýchlo beží nato, aby sme ho mohli daromne minúť len tak.

Človek sa potrebuje akosi skoncentrovať a samostatne sa do seba zahĺbiť, aby našiel odpovede na otázky, ktoré ho možno znepokojovali, a ktoré považoval za pálčivé, ktoré sa jeho dotýkali, kde by mohol nájsť riešenie situácie.

Často v takýchto myšlienkach sa rodia geniálne plány. Nechcem tým povedať, že každý musí byť v niečom svetoborný, ale pokiaľ človek sa nedokáže azda plne koncentrovať na to, čo bude robiť s dobrým dostatočným časovým odstupom, a hrnie sa do všetkého nezmyselne rýchlo bez akéhokoľvek zastavenia a dobrého premyslenia, kedy má čas na rozmyslenie, ale on ten čas nevyužije, potom sa to skôr či neskôr v blízkej dobe na neho odrazí. Ktovie či pozitívne, alebo negatívne, ale povedal by som jedno záverom.

Ak aj pozitívne, aspoň vie, že je na dobrej ceste, že tam, kam napreduje hoci aj s istými úskaliami a nebezepčenými chodníkmi, predsa za nimi sa nachádza čosi jasné, kde dosiahne určitú spokojnosť, a ak sa na ňom to možno negatívne odrazí, aspoň vie jedno, čo som si uvedomil aj v duchovnom a kresťanskom ponímaní, ktoré chcem zdôrazniť.

Ešte niekoľko myšlienok záverom tohoto blogu. Že lásku bez kríža nenájdeš, a kríž bez lásky neunesieš. A práve v tomto výroku ja nachádzam v istom zmysle akúsi paralelu, akúsi odpoveď na to, že keď chcem niečo dokázať, musím mať dobrú motiváciu, a tá motivácia nemusí znamenať vždy niečo príjemné, ale to, čo je pre človeka užitočné. Časom človek naozaj pochopí, prečo sa situácia vyvinula možno nie v jeho prospech celkom, a prečo to bolo inakšie, ako si to predstavoval, a aký zmysel mala tá jeho cesta, po ktorej kráča doteraz. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár