Mať predtuchy? II

Rád by som teraz v túto dnešnú stredu pridal druhý článok na túto tematiku, ktorá ma zaujala. Akurát dnes som mal naozaj veľa povinností, naozaj ich bolo moc, a dosť som aj psychicky aj fyzicky vyčerpaný a ani si dobre neuvedomujem, že už je večer, lebo makám naozaj od rána, povedal by som že je teraz také skoré poobedie. Ale tak dajme tomu. Nesťažujem sa, len mi to naozaj takto pripadá. Naozaj som sa prekvapil, že v čase, kedy píšem tento článok, už je pomaly pol ôsmej večer, a mne pripadá, ako spomínam skoré popoludnie. No dobre. Toto všetko je azda nateraz len moje zdanie, a pokúsim sa teda teraz napísať, nadviazať na myšlienky z môjho predchádzajúceho článku.

Teda idem sa vyjadriť teraz k tematike článku. Veľa z nás, to som postrehol, ale nikto paradoxne, nie je výnimka, má svoje vlastné predstavy, a častokrát si situácie azda príliš zidealizujeme. Daň za tieto ideály je niekedy tvrdý, alebo neobvykle zvláštny dopad, alebo lepšie povedané návrat do akejsi reality. Do reality, ktorá je naozaj okolo nás, ktorá sa naozaj bytostne týka nás osobne, a nie je to vôbec náhoda. A práve tejto realite máme tendenciu sa doširoka oblúkom vyhýbať.

Kedysi som písal, že človek verí kadejakým horoskopom, predstavám, a má tendenciu uveriť aj tým najneuveriteľnejším výmyslom, polopravdám, lžiam, alebo klebetám. Samozrejme aj z tých nepravdivých informácii, alebo dezinformáciám, ktoré sa zvyknú šíriť, ako sa zvykne hovoriť, rýchlosťou blesku. A práve takýmto dezinformáciám človek veruže dokáže len s veľkými ťažkosťami naozaj zabrániť, ak sa to vôbec naozaj dá. A nie je to jednoduché. Práve tie posledne menované v spoločnosti, je jedno v ktorej, celým spektrom to môžeme porovnať to narobilo naozaj viacej škody ako osohu. Problémom je, kedy človek odmieta podriadiť sa realite, ktorá je okolo, pretože viac máme radi senzácie, neuveriteľné až hrôzostrašné príbehy, ktoré majú v nás vyvolať akosi jeden jediný cieľ. Vytvoriť akéhosi strašiaka, nahnať neopodstatnený strach, práve tam, kde má vládnuť pokoj, dobro, láska. Práve strach je opak lásky. V nej naozaj nemá miesto strach, pretože človek, ktorý má tendenciu neustále upodozrievať človeka z neviditeľných starostí, ktoré v podstate neexistujú. Človek v podstate ani nevie dobre definovať a pomenovať to, odkiaľ to vlastne na neho prichádza, a v ktorom momente toto všetko v podstate prepukne.

Tu práve sa naša pozornosť môže upriamiť na nie to podstatné, ale na to vedľajšie. To je presne napríklad ako vo výrobe. Všade vzniká hlavný a vedľajší produkt, a ten vedľajší produkt má dve možnosti využitia. Buď sa ešte dá na čosi spracovať, alebo sa nedá spracovať a ide do odpadu.

A práve na základe tejto jednoduchej definície môžeme naozaj nakladať s pravdivými alebo nepravdivými informáciami. Nepravdivé informácie majú tendenciu poškodiť dobré meno a povesť kohosi. Každý máme právo na objektívne zhodnotenie skutočnosti, ale čo v prípade, kedy toto právo nám napríklad jednak je odopreté, alebo nemáme jednoducho na výber.

Ako píšem v nadpise, človek potom právo má akési predtuchy. Niečo tuší proste. Či už pozitivne, alebo negatívne. Či to bude v dobrom alebo v zlom, alebo horšom.

V tomto bode dostávam sa do záverečných viet a myšlienok článku. Čo by som teda odkázal záverom článku? Hádam len tolkoto. Za každých okolností zachovať si chladnú hlavu a zdravý rozum. Nech sa vám darí.
















Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku