Vonku celkom príjemne začalo pršať, ešte do toho celkom príjemne vyhráva pekné piesne tunajší rozhlas, a peknou piesňou som sa v mysli presunul o pár rokov dozadu. Celkom milé a príjemné sa mi to nateraz zdá. Niektoré piesne mi celkom príjemne pripomínajú niektoré úseky, časové okamihy v živote, ktoré mám veľmi rád. Na ktoré celkom rád a živo si spomínam, ako bolo dobre, a kde mám možnosť trochu si aj na minulosť v príjemnom podtóne si zaspomínať. asi je to ten povestný májový dážď, o ktorom sa zvykne hovoriť, že má cenu zlata. Napriek tomu doobeda bolo pekne. Včera som vypozeral finále hokejových majstrovstiev, celkom super zápas. Dnes by som chcel opätovne rozobrať v tomto článku čo sa týka šiesteho zmyslu alebo akejsi predtuchy. O čo teda konkrétne ide by som sa teda tradične chcel opätovne vyjadriť v týchto riadkoch nižšie.

Máme teda mať akési opodstatnené predtuchy, keď cítime, že sa niečo možno deje? V súčasnosti človek je v spoločnosti toľkými informáciami doslovne ak sa mám vyjadriť, že nevie celkom presne čomu azda by mal veriť. Ešte horšie je, kedy človek nedokáže celkom dobre, jasne, zreteľne rozpoznať, akosi identifikovať, vyhodnotiť, teda nesprávne zhodnotiť situáciu, v ktorej sa nachádza. Čo konrkétne myslím?

Mnohí máme radi dobrodružstvá. Čím je niečo azda horšie, čím je niekedy šialenejší nápad, ako sa hovorí, tým lepšie. Mnohí ľudia cielene akosi vyhľadávajú dobrodružstvá, alebo lepšie povedané akýsi druh nebezpečenstva, kde aj sami cítime, že niečo predsa len nie je akosi v poriadku, ale napriek tomu sa do toho púšťame. Niekedy sa jednoducho nevieme akokeby poučiť, a nájsť akokeby tú zdravú hranicu rozpoznania bezpečia a nebezpečia. Niekedy dosť ťažko vieme v niektorých momentoch azda racionálne rozmýšľať, čo začneme vnímať akosi neskoro. Aj teda akosi sme mali predtuchy, ale ten náš vnútorný hlas sme nepočuli. Čím to teda je?

V dnešnej dobe človek zo seba veľmi rád a často robí zo seba hrdinu. Hrdinu takého,kde hrdinom to práveže vôbec neznamená byť hrdinom, len človek má rád akési nebezpečenstvá, kde človek má rád všelijaké výzvy a tajomné ponuky, a azda čím šialenejšie spontánny nápad od kohosi, tým lepšie, tým lepší adrenalín azda človek zažije.



Mnohí opatrnosť považujú vyslovene za čoai hanebné, a čosi hanebné považujú doslova za cnosť. Človek v akomsi citovom zvláštnom rozpoložení, ktoré je niekedy aj veľmi ťažké akosi identifikovať naozaj robí nerozumné, nelogické kroky, ktoré sa neraz vymknú spod kontroly, a dokážu takto narobiť šarapatu a veľké nepríjemnosti.


Naším problémom je, že dobro podriaďujeme dôraznému, síce logickému, to by som ešte ako tak pripustil výskumu na základe kontrastov citu a zodpovednosti, ale zlo si zdôvodňujeme tým, že predsa o nič nejde. Je zaujímavé, že človek má nekonečne veľa dôvodov, prečo napríklad komusi doslova by som napísal za každú cenu niekomu uškodiť. Spraviť proste nepríjemnosti a akosi zle celkom schválne, bez nejakého dôvodu, ale málokedy človek ochotne keď vidí, pomôže. Väčšinou začínajú úradovať výhovorky, ktoré sa pretavia časom vyslovene na akési fakty, ktorým sme schopní, paradoxne uveriť.

Čo napíšem záverom pondelňajšieho článku? Predovšetkým treba dbať na rozumovú zložku našej osobnosti, pretože tá, azda sa jednak mýli pomerne najmenej, a vieme sa na racionálne uvažovanie a konanie spoľahnúť azda vo väčšej miere ako na nejaké divné predstavy, fámy, a neviem ešte čo všetko. Aby sme jednoducho a ľahko vedeli odlíšiť realitu od akýchsi predstáv, ktoré nemajú logické opodstatnenie. Ľudia sú schopní aj v snahe komukoľvek uškodiť aj na dobrej povesti, čo sa toho týka doslova komukoľvek, a častokrát idú proti svojmu rozumu aj za hranicu svojich možnosti, pričom navzdory tomuto všetkému človek stráca pri tomto uvažovaní, ale najmä konaní svoju hrdosť, svoju česť, a postupom času citovo otupie a prichádza takto aj o svoj charakter ako taký. Toľkoto som chcel v tomto článku napísať.












 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár