Čo by sa podľa vás muselo udiať, aby vo svete zavládlo mierumilovné súžitie ľudí s rôznymi pohľadmi na svet? Odpovedal som len na podnet blogerky, čo bolo celkom fajn, ale teraz sa pokúsim odpovedať na tvoju anketársku otázku.
Náboženská tolerancia neexistuje. Vieš. Buď existuje pravý Boh, alebo neexistuje. Teda on existuje, ale presahuje naše myslenie, a práve preto, že ho presahuje ( to myslenie, lebo inak myslieť nevieme) nie každý vie pochopiť tieto duchovné pravdy, a práve preto odmieta existenciu Boha ako niečo, čo jestvuje ako nutná príčina.
Minule som pozeral jeden dokument na luxe, kde o tomto hovorili. Ak mám povedať pravdu, stále by mňa ako človeka, ktorý sa na vec pozerá objektívne, nezaujato, teda ani veriaci, ani neveriaci, nepresvedčil.
Nie preto, alebo nielen preto, lebo som nerozumel jeho výkladu podopretých o 5 cestách Tomáša Akvinského, notoricky známych, ale práve preto, lebo mi tam chýbalo to, čo povedal pán profesor na filozofii na túto tematiku, že síce o Bohu nevieme povedať v podstate nič, ale vieme povedať len to, že je. Nič viac.
Samozrejme to je z filozofického poňatia. To mi ale celkom nesedí, pretože filozofia ako taká je síce hodnotná veda, ale neopiera sa o to najdôležitejšie, a síce o Božie slovo.
Tam totiž na stránkach biblie máš predsa vyložené všetko od genezis po zjavenie. Ako to myslím vysvetlím v riadkoch nižšie.
Ako dôkaz nezmyslov pohanských božstvách by som uviedol príklad. V knihe proroka Daniela v piatej kapitole sa spomína, píše, citujem teda ako Baltazár ustanovil hostinu pre svojich veľmožov a podobne. Oslavovali zlatých, strieborných a iných bohov. v Tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múro kráľovského paláca.
..."A kráľ videl prsty ruky ktorá písala. príbeh pokračuje tým, že Daniel mu vyložil zjavenie, Baltazár rozkázal, aby ho obliekli do purpuru a udelili kráľovskú reťaz. V tú noc kráľa Baltazára zabili. To som citoval bibliu.
Vytiahol som biblické state, prečítal som si ich, pretože v tvojej ankete som našiel biblický príbeh, ktorý ti zrejme ozrejmí na tomto príklade, čo asi znamená náboženská tolerancia. Vieš. Tolerovať neznamená súhlasiť, ale tiež, že musím niečo uznávať, čo je evidentné proti mojej vôli.
Pojem náboženská tolerancia neexistuje.
Aj z tohoto biblického príbehu je viac menej zjavné, že Boh netoleroval prítomnosť uctievania iných bohov, teda démonov. Totiž bohovia neexistujú, jestvuje len jeden Boh.
Neviem presne, z akého dôvodu Boh tajomne dovolí, aby sa uctievalo aj iné božstvo, než Jeho, to pravé Božstvo zjednoteného v Najsvätejšej Trojici v mene Otca, i Syna I Ducha Svätého. Ja ti to píšem nie ako nejaký výklad, ale moje tvrdenie totiž som chcel podoprieť autoritou statí z biblie, Písma Svätého.
Boh v Starom Zákone netoleroval nič, čo by išlo proti nemu, proti jeho majestnátnosti, v novom zákone akoby mlčal, a v súčasnosti taktiež.
Dnes totiž málokto vyznáva nejaké iné božstvá v takej forme, ako sa to dialo za čas proroka Daniela, ale dobre vieme, že svet má iné "priority" a odsúva náboženstvo na perifériu svojho záujmu.
Myslím si že svetová kríza, ktorá bola niekoľko rokov dozadu, a pocítil som jej dopad veľmi na sebe, potom súčasná pandémia, ktorej ešte nie je koniec, ale ako kresťan sa modlím za ukončenie pandémie. Aj v omši na luxe sa modlia, a je to veľmi potrebné. Pozri. Donekonečna sa nedá žiť len tak, a vidíme, že svetom proste vládne Pán Boh so svojou mocou. Mocou, ktorá síce je neviditeľná, tak ako Boha nikto nikdy nevidel, ale niečo sa proste deje.
Záverom poviem toľko. Prirovnal by som ho k búrke. Na začiatku je síce pekný letný horúci deň, možno nič nezvyčajné, ale zrazu sa ukážu oblaky, potom tmavšie mraky, napokon sa zatiahne obloha a začne pršať. Pri troche šťastie je dážď pokojný, sem tam nejaké hrmenie, ale nič zvláštne. No nie vždy to je tak. A kto teda predpokladal zmenu počasia.
A kto predpokladal napríklad súčasnú krízu. Ja verím, že nič sa nedeje len tak, a aj táto kríza je niečo ako odpoveď na komzumizmus, materializmus, hedonizmus v takej miere, že vyltačíš, potlačíš všetko to duchovné, čo máš v sebe, pretože za skutočné považuješ len to, čosa dá zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať.
Tento racionalistický blud pretrval žiaľ do dnešných čias, presne ako som ho opisoval v mojom blogu z literatúry a dejín. Teda ako poviem, náboženská tolerancia je nezmysel.
Ak si niekto uznáva iné náboženstvo ako je to moje kresťanské, neberiem mu ho, ale celkom isto viem, že je nepravé, pretože neponúka spásu duše vo večnosti zjednotenej s večnou Láskou, ktorou je Boh Otec, Kristus Syn a láska medzi nimi Duchom Svätým.
Možno to znie ako výňatok zo spirituálnej teológie a podobne, ale toto sú základe tézy kresťanského života. Biblia predsa v Skutkoch apoštolov 4,12, ktorú napísal evanjelista Lukáš totiž jasne hovorí, napísal som teda aj súradnice pre správnosť, že v nikom inom niet spásy okrem Krista Ježiša.
A Keďže to písal pod vedením Ducha Svätého, toto tvrdenie je neomylné. Nepíšem to ako duchovný, biblický zanietec, ale ten, ktorý na základe vlastného rozumu rozpoznal, že Kristus je jediná pravá, a trvalá Cesta Pravda Život.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár