To nie je akože posolstvo facebooku a rozličných iných podobných stránkach s touto tematikou. Tu sa nestávaš slobodným, ale dávaš na net to, čo chcú vidieť druhí, aby ťa, akosi ohodnotili, samozrejme subjektívne, aj keď s dávkou toho, čo si myslia o tebe ostatní, pretože je potrebné vyzerať nejako štýlovo alebo kúlovo. Ďalej by som napísal. Kedy to tak bolo v minulosti?
Do mojich asi 23 rokoch som facebook nemal, a ak sa priznám, ani som nevedel, čo to je. Raz som zahliadol na jednom azetovom profile, ako môj spolužiak z vysokej písal, že má facebook, a ešte nejaké iné chatovacie programy, čo na tú dobu, bavíme sa asi o roku neviem presne 2008 alebo 2009, teda ako vidíte, presiahlo to už pomaly jedno celé desaťročie. Teda logicky som to nepoznal ani na strednej škole, vtedy bola naozaj iná doba, mám pocit, že vtedy azda trojkový i phone vyšiel, ale s tým som si nie stopercentne istý, nakoľko i phone mám asi tri roky. A keby som mal povedať s tým fb, žilo sa isto lepšie do toho času, kedy si to nepoznal.
Hoci nepopieram, že je celkom isto lepšie četovať si, kto je dajme tomu v amerike, alebo v nejakom inom štáte, kde je prirodzene celkom nemožné, aby sme kohosi navštívili osobne. Ale je lepšie si s niekým písať, kto je ďaleko v zahraničí, ako napríklad čakať raz za rok na akési stretnutie, ktoré možno bude trvať maximálne dve hodiny, a nebudeš vedieť všetko naraz vypovedať. Pretože taký budeš prekvapený a pod určitým tlakom emócii, ktoré sčasti celkom isto môžu byť celkom isto príjemným okamihom v našom živote.
Ten, kto skončí s facebookom, celkom isto sa raz vráti. Pretože človek dnešnej doby potrebuje intenzívny kontakt, kde prežíva akúsi dávku osobného emocionálneho vypetia. A nie je dobré a prospešné pre človeka čosi potláčať, keď vieme, že je to pre človeka prirodzené. Vždy, keď človek čosi v sebe potláča, prejavuje sa to skôr či neskôr na jeho konaní, myslení, a celkovej filozofii jeho života, odrazí sa to na kvalite prežívania, alebo žitia života. Ako vidíme, je veľký rozdiel, keď niekto žije život, alebo keď niekto prežíva. Lenže dajme si otázku.
Zotročujú nás tieto moderné výdobytky? Na jednej strane nie je to sranda, ak sa niekto naozaj akosi verejne prizná, že nedokáže žiť bez internetu. Isto je pravda, že vplyvom dnešnej doby, kedy internet na i phone bežne chytím v hocijakej reštaurácii, kaviarni, alebo proste hocikde inde, azda s výnimkou kostola, kedy sa zúčastňujem bohoslužby, a vtedy ale naozaj že internet v danom momemte, okamihu, naozaj že nepotrebujem.
Naozaj niektoré veci začínam vnímať ako hrozbu, keď niekto nedokáže napríklad vydržať, trebárs taký týždeň, možno som povedal príliš dlhé časové obdobie bez počítača. Alebo čokoľvek si môžeme pod tým predstaviť, napríklad aj to, že niekto veľmi rád a pravidelne chodí do spoločnosti. Má rád akési víkendové posedenia v kadejakých kaviarňach, nejaké reštavrácie, a zrazu keď má nastať akási doba odrieknutia čohosi, čo beriem ako samozrejmosť a akúsi automatickosť za iných okolností, prijatie tejto myšlienky ako faktu, realite, ktorá nastala zrazu nám môže akosi narobiť poriadne problémy, a nemusíme si to spočiatku všimnúť, spozorovať, ba máme tendenciu niečo také odignorovať, čo sa nám nemusí vyplatiť.
Pamätám sa, niekedy som veľmi veľa ma starom počítači hral tetris. Donekonečna. Nevedel som si predstaviť kedysi jedno popoludnie alebo večer kedy by som nedrvil túto príjemnú hru. A čím náročnejšie podmienky tým to bolo lepšie. V podstate pri niektorých hrách človek sa dobre cibrí v pozornosti, rozvíja si niektoré dobré predpoklady a vlastnosti, ako pozornosť, abstraktné myslenie, možno celkom dobrú predstavivosť, možno má už na veľmi dobrej úrovni znalosť daného cudzieho jazyka a znalosť velmi dobre a obratne sa vyjadrovať, čo celkom isto svedčí o jeho inteligencii, a všeobecného poznania, prehľadu ako takého.
Zároveň by som predsa len položil filozofickú otázku pre záver tohoto článku. Bez ohľadu na to, ako nám pomáhajú moderné výdobytky doby, slúžia oni nám, alebo my im? Čo ty na to?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár