Moderné výdobytky doby

Dnes v tomto nedeľnom článku by som sa chcel v krátkosti povenovať jednej téme, ktorá azda každého, ktorý je zaregistrovaný tu alebo na inej sociálnej siete sa už dala do popredia, a naozaj musel o tom uvažovať. Dnešný blog výnimočne nebude akýmsi duchovným zamyslením, ale vecné opísanie tej skutočnosti, ktorá sa aktuálne týka nás všetkých. O čo teda ide sa pokúsim vyjadriť v týchto nasledujúcich riadkoch.

Isté príslovie hovorí, a ja som to spomínal už v ktoromsi mojom článku, že veci sú na používanie, a ľudia sú na milovanie. Vyjadril som sa približne v tom podtóne, že robíme v podstate presne naopak, než by sme si to uvedomovali. Áno, veľa vecí chápeme, tvárime sa že v podstate všetkému rozumieme, ale nie je to tak. Presne ako v škole. Pokiaľ sa nás vyučujúci pýtal, či rozumieme danej látke, učivu, čo teraz skončil vysvetľovanie, väčšina jednohlasne, priam zborovo odpovedá, že rozumie, hoci nie vždy je tomu tak. Vždy sa nájde, poviem celkom isto väčšina daných študujúcich, ktorí tomu jednak nerozumejú, ale čo je dôležitejšie opomenúť, nechcú tomu porozumieť, lebo ich to nebaví. A jednak preto, aby teda danú vyučujúcu hodinu mali samozrejme čo najskôr za sebou, pretože nik nechce sa čímsi do hĺbky zaoberať, keď chce mať napríklad hneď prestávku, alebo, potrebuje sa napríklad venovať istým záležitostiam, ktoré vonkoncom nesúvisia s pedagogickou alebo inou výchovno vzdelávacou aktivitou. 

Táto téma je mi celkom blízka, pretože som dva roky učil v škole. Potom som nemohol učiť, lebo by som si musel doplniť pedagogické vzdelanie, a toho času sa mi nechcelo učiť sa kdesi na univerzite, bol som z toho dosť vyčerpaný. Ak sa mám spätne na to pozrieť, neľutujem nič, pretože viem, že súčasnú prácu, ktorú konám, by som pravdepodobne konal za aj iných okolností, ktoré by nastali, a mne v nijakom prípade kariéra nie je podstatná. Jediné, na čo by som kládol ako taký dôraz, keď to už by som mal spomenúť, je fakt, že zarobím veľa, čo by som v bežnej práci azda ťažko zarobil, myslím že v bežnej práci by som toľko nezarobil určite, ale pre mňa to nie je až tak podstatné.

Ja kladiem dôraz nie na seba, ale momentálne ohľad na druhých. To ale celkom nemusí znamenať, že urobím, čo na očiach im uvidím, a nebudem mať k ničomu akési opodstatnené námietky v akomsi strete názorov a podobne. Je nesporné, že mi plynú z toho obrovské jednak časové, a jednak finančné výhody, ktoré by som v bežnej práci určite za podobných podmienok celkom isto nevedel čerpať. Možno to, čo som napísal, teda že plynú z toho určité výhody znie niečo ako prospechárstvo, kedy potrebujem vyťažiť čo najviac pre vlastný prospech, ale je to naozaj tak. Sú ľudia, ktorí sú tak neuveriteľne leniví, že nedokážu akosi plnohodnotne využiť napríklad ani to, čo teda dostaneme po známosti, že nás v nejakom momente ktosi pred niekým, azda šikovnejším, alebo azda inak odborne zdatným uprednostní, a čo nastane. Proste to, že si to nevážime, len zbytočne špekulujeme nad kadečím, nie zme spokojní s tým čo máme a podobne.

Mnohých pohltila práca natoľko, že si nevidia na koniec nosa. Mnohých tak pohltila práca, že v podstate čím viacej, tým viacej sa stávajú chudobnými. Ono to možno vyzerá v podstate opačne. Človek pracuje, zarobí, možno istú finančnú čiastku si odloži na iné časy, kedy to bude viacmenej potrebovať intenzívnejšie, ako to potrebuje teraz.

Lenže problém je, ako som to naznačil v predchádzajúcom ktoromsi článku, ľudí celkom nemusíme, a veci milujeme. Milujeme možno peniaze, ktorých čím viac máme, tým väčšiu potrebu ich pociťujeme, aj keď máme dostatok, nevieme sa v ktoromsi momente toho nabažiť.

Viacerí poznajú pravidlo, že peniaze nie sú všetko. Plne sa s tým stotožňujem, avšak takýto pocit nadobúdajú jedinci, ktorí nemajú vyrovnané životné potreby a poviem prečo. Človek, ktorý pociťuje nedostatok niečoho si je vedomý, že dané méty nikdy nedosiahne, a preto sa ani nesnaží. Preto bude neúspešný celý život. Pretože nikdy nič neprosil, a preto nikdy nič nedostal. Pretože nikde nikdy neklopal, a preto mu nikdy nikde neotvorili dvere.  Nie dvere do akéhosi šoubiznisu, a do kadejakých drístov, ale do sveta vzťahov, kde sa bude snažiť trvalým prijímacím a nie odmietacím spôsobom začleniť, pokiaľ naozaj cíti, že na to má. Pokiaľ na to nemá, ťažko niečo dosiahne, skôr si myslím, že je to skôr nemožné, ako možné.



Záverom toľkoto. Nevieme správne užívať veci, pretože sme ešte pramálo našli a ešte menej stratili. Toľko moja krátka nedeľná reflexia.






Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku