Dnes sa mi snívalo, že som bol mojej bývalej vysokej škole, v kňazskom seminári, a celkom som mal z toho dobrý pocit, hoci na pocit osobne nedávam. Ešte sem tam udržiavam kontakty s mojími spolužiakmi, či už sú to kňazi, ktorí teda skončili úspešne školu, alebo bývalí spolužiaci, ktorí ju podobne ako ja nedokončili, a teda život nás zavial na rozličné miesta, kde sa človek pasuje.
To som napísal ako okraj, čo mi napadlo hneď, ako som začal druhý diel tohoto článku. Dobre poznáme situáciu, kedy človek sa učí niečo, aby vedel do budúcna, aby mal primerané poznatky, ale hlavne, čo je najdôležitejšie, aby mal nejaké zručnosti, nejaké poznanie, ktoré ho bude viesť k poznaniu ďalších vecí. To znamená, že bez toho, aby človek niečo menšie nepoznal, nemôže poznať niečo väčšie, ktoré s tým súvisí, presne ako so štúdiom exaktných vied, teda pokiaľ človek akosi nezachytí úvod, asi ťažko bude napredovať, alebo štúdiom napríklad filozofie.
My sme napríklad na štúdiu filozofie začali celkom nelogicky dejinami novovekej filozofie, čo bolo mega ťažké pochopiť, pretože sa tam nachádzali pojmy, ktoré sa objasňovali na úrovni starovekej filozofie, a teda bez poznania prvotnej starovekej filozofie s pojmami je veľmi ťažké, obtiažne pochopiť systematické učivo novovekej filozofie. Netvrdím, že sa to nedá, ale je to mega ťažké, a práve preto na tomto skončilo niekoľko študentov. Teda nejde o to, či sa človek dokázal, alebo práve naopak, nedokázal systematicky niečo naučiť, keď niekde proste absentoval systém, ktorý by teda mi v niečom ma inštruoval, usmerňoval, ktorý by spôsoboval to, že niečo proste ide podľa istej formy logickej nadväznosti, a teda druhé mi akiste vysvetľuje prvé. Niektoré učivá práveže sa veľmi dobre učia, pretože druhé učivo mi akosi na pojmoch vysvetľuje to predchádzajúce, a človek to si potom ľahšie dal akosi do súvisu, vedel to rýchlejšie a obsažnejšie pochopiť, a nadobudol lepšiu logickú predstavivosť a myslenie, ktoré je veľmi potrebné a nevyhnutné.
Čo teda som chcel povedať týmto mojím dlhším prejavom v uplynolom odstavci. Teda. Mojím predchádzajúcim odstavcom som chcel práve to teda naznačiť, som chcel povedať a vysvetliť azda toľko, že človek, ktorý niečo nepozná od základu, a to chcem zdôrazniť na tomto mieste, asi ťažko bude v niečom napredovať, než sa jedná o hocijaký smer. Či sme na akademickej pôde, pôde školy, pracovnom, podnikateľskom, proste hocičom, kde niečo proste tvorím a vytváram hodnoty s akýmsi trvalým charakterom.
Ak sa teda vrátim k počiatočnej myšlienke môjho článku, práve preto je potrebné pamätať na minulosť, pretože je takmer isté, stopercentné, že to ovplyvní moju budúcnosť. Je nemožné, a to chcem zdôrazniť teda, aby človek na niečo odrazu spontánne okamžite zabudol. Mnohí si nesprávne vysvetľujú, že na zlé, možno menej príjemné, až nepríjemné veci je potrebné čo v najkratšom časovom "termíne" akosi zabudnúť, nechať teda upadnúť do zabudnutia, a teda pre mňa ako takého to bude to asi najlepšie, čo by som mohol v danú chvíľu a moment pre seba spraviť.
Záverom článku chcem dodať ešte toľko, že správny človek pamätá na to, čo bolo zlé, nie preto, aby mu niečo nepríjemné možno strpčovalo život a súčasnosť, kde sa nachádza, ale aby pamätal, kde bol, z akých pomerov možno vyrástol, kde sa dostal, vďaka čomu, alebo vďaka komu sa kdesi posunul a ocitol sa tam, kde sa ocitol, a prečo sa má tak, ako sa má v súčasnosti.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár