V túto neskoršiu sobotnú večernú hodinu pridávam šieste zamyslenie na tému, či môže minulosť ovplyvniť budúcnosť. 

Nechcem sa jej venovať z akéhosi viac menej analytického chápania, veď predsa dobre vieme všetci, že minulosť je skvelý pomocník a výborný učiteľ práve na to, aby sme si uvedomili, že niečo, čo robíme, môžeme robiť ešte lepšie, to dobro sa dá predsa neustále vylepšiť, to, čím som si prešiel napríklad v minulosti sa môžem vyvarovať a nerobiť napríklad tie isté chyby, aj keď pravda je taká, že človek na to častokrát zabudne, a  práve tomuto zaujímavému fenoménu by som sa nateraz v dnešnom blogu chcel venovať.

Dá sa povedať, to čo som napísal v úvode článku, môže teda vyplynúť z toho to, že človek viac menej je akosi nepoučiteľný, resp, to, že veci stále berieme na ľahkú váhu. Že teda častokrát sa stáva, že mnohé veci si príliš akosi zľahčujeme, a uzatvárame do starého známeho porekadla, že predsa všetko zlé je na niečo dobré.

Zamyslel som sa napríklad nad tým, prečo niekedy sa nám musí práve spraviť to zlé, čo je teda filozofický opak dobra, resp, zlo je nedostatok dobra, lepšie povedané, na to, aby sme pocítili vo svojom živote skutočné dobro. Zamyslel som sa nad tým, prečo človek musí napríklad zažiť akési zlé vo svojom živote, nehovorím že je to akási prirodzená nutnosť, ktorá z niečoho vychádza z poznania možno hlbšieho pochopenia duchovných súvislostí práve s tým faktom, že teda materializmus a všetko spojené s ešte s konzumizmom predsa nie je všetko. Ako to myslím.

Že človek naozaj v niečom sa cíti akosi chvíľkovo dobre, čo je nejaké alternatívne riešenie, ale niekedy sa proste stane tá nepríjemná situácia, kedy človek pocíti možno ešte oveľa hlbšiu formu depresie do prežitom dobrom, než v akom sa predtým kedykoľvek nachádzal, a celkom isto nie je to vonkoncom dobrý pocit. Je to proste niečo, s čím sa bojuje, a nie vždy je to rovnocennný zápas, to si musíme priznať, ak sme niečo také zažili.

Viem dobre, že nie je jednoduché odpovedať na túto pálčivú otázku, a mnohí nad tým nechcú uvažovať. Nechcú uvažovať, a popritom stále robia tie isté chyby, pretože si nedajú povedať, nevidia zmysel napríklad toho menej dobrého, ktoré sa aktuálne udialo napríklad v ich živote. 

Chcel by som zámerne napísať menej dobrého ,aby som to napísal azda v pozitívnom svetle, aby to nevyznelo tak, že opak dobrého je nutne to zlé. V podstate to je pravda, opak dobrého je vždy aj bolo zlo, avšak niekedy to zlé slúži k dobrému v tom, že je to akési preklenovacie obdobie na to, aby opätovne sme si začali vážiť dané hodnoty, ktoré sme možno akousi osobnou ľahkovážnosťou možno stratili, zničili, znehodnotili, poškodili, a bolo by dobré proste dať veci do pôvodného stavu.

To všetko akosi zohráva veľkú rolu napríklad sled prežívaných udalostí, ktoré viacmenej prežívame na akési zážitky, a ich neskoršie spracovanie. Dobre vieme, že napríklad na takej základnej škole, ako jednou z prvých úloh, ktoré sme dostali na slovenčine, na nejakej slohovej úlohe bol opis mojich letných prázdnin, čo všetko som robil, čo všetko som zažil, čo sa mi najviac páčilo, kde som strávil môj voľný čas, ako som prežíval radosť z poznania niečoho nového, doposiaľ nepoznaného, koho som stretol, alebo s kým som sa zoznámil, kde som sa odfotil a podobne.

V záverečnom odstavci by som teda chcel napísať ešte toľkoto v krátkosti. Práve toto všetko čo som napísal súvisí s tým, že minulosť môže ovplyvniť budúcnosť napríklad v tom pozitívnom slova zmysle, kedy budeme konečne schopní rozpoznať to, čo nám napríklad vo veľkej miere škodí, a čo naopak, nám prospieva. Zámerne som to napísal, možno celkom paradoxne v opačnom poradí, ale preto ,aby nakoniec to dobro predsa len zvíťazilo. A to nielen v tých známych rozprávkových príbehoch, často nereálnych, ale predsa aby sa to akosi začlenilo a preklenulo do reality, v ktorej sa nachádzame, že predsa oplatí sa tvoriť niečo, za čo možno nebudeme akosi odmenení, ale možno tá iná forma odmeny nás možno predsa len neminie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár