Môže nás sklamať pocit V ?

Aj v dnešnom mojom článku by som si veľmi rád položil tú istú otázku, ktorú som si kládol v ostatných mojich sériovo vydaných štyroch blogoch, a teda inak to nebude ani pri tomto mojom piatom pridanom článku. Otázka teda znie. Je pocit nepríjemnejšie než ozajstne prežitá realita?

Isto poznáme tú známu vetu, ten povzdych. Ja mám taký pocit. Alebo. Z tohoto mám zlý pocit, z tohoto mám celkom dobrý pocit. pocit ako ekvivalent, synonymum pojmu dojem, niečo mi tu nesedí a podobne. Čo to vlastne je, a čo sa teda skrýva za týmto viac menej famóznym slovíčkom pocit.

Obyčajne sa to deje pri záležitostiach, pri ktorých ideme prvý raz na plný plyn. Kedy asi riskujeme všetko, čo máme, a nevieme my sami, do čoho sa púšťame, len proste vieme, že nazad sa už nebudeme obzerať, ale ideme si za svojím cieľom. Písmo Sväté mi taktiež pripomína, hoci v paralelne odlišnej scéne, že kto položil ruky na pluh, nazad nech sa už neobzerá. 

Mnoho ľudí opustilo naozaj všetko a skúsilo šťastie. Ja osobne môžem povedať na seba, že toto niečo, navzdory tomu, že moja práca nie je ľahká, ale v takomto meradle som ešte svet neokúsil.

Teraz som si pustil jeden videoklip, ktorý má viac ako tridsať rokov. Celkom dobré to je, nemôžem poprieť, ale vyjadrovali sa tam ľudia, ktorí nevnímajú realitu dneška, a nevnímajú realitu prežitú v minulosti. Mnoho ľudí sa nepoučí z minulosti. Budem trochu všeobecný, nie konkrétny.

Isto poznáme pojem, skúsenosť, že keď sa nám niečo nevydarí, veľmi nás to trápi. Naozaj človek má výčitky svedomia a pripadá si ako úbožiak, ktorý jednoducho zlyhal tam, kde predsa mal ukázať svoje kvality, a predsa sa tak nestalo. Niekedy azda stačilo málo, a splnil by si sen. Niekedy sa vyskytne situácia, kedy človek niečo pustí z rúk pred samotným začiatkom, a teda sa ešte ten daný proces ani nestihne nijakovsky zrealizovať, a už dá od toho ruky preč. Ešte ani neokúsil, či by sa teda hodil na ten post, alebo to naozaj nie je pre neho. Deje sa to preto, lebo človek nemá skúsenosť. A možno nechce zažiť podvedome nejakú blamáž, z ktorej sa bude ešte možno dlho spamätávať. 

Či podvedome cíti akýsi neúspech, a radšej si ešte predsa len počká nejakú dobu, ktorú si bude viac vážiť, kde to bude vidieť stabilnejšie, trochu časovo dlhšie, a vie, že asi takto to bude pre neho najlepšie, a vydedukuje to zo svojich predchádzajúcich skúseností z niečoho, to neviem celkom povedať, ale je pravda, že človek, ktorý niečo podobné zažil, pravdepodobne vie najlepšie o tom rozpovedať, rozpamätať sa na ten svoj príbeh, ktorý už prežil. A možno chce, alebo nechce vôbec, aby sa takáto situácia už zopakovala.

Niekto teda akože povie, že situácia, kedy podvedome mám cítiť neúspech je ako vyčkávať, či bude pršať, lebo predpoveď počasia predpovedal dážď, alebo menej priaznivé počasie, a predsa len nezaprší, alebo teda čakať, kedy prestane pršať a vyjde slnko. Teda niečo na spôsob bude - nebude. A nič mi to nedá, bude to čistý môj pocit akýsi sentiment a nič viac.

Záverom chcem povedať, že pocit je niekedy horší ako realita, nakoľko je ťažšie sa zbaviť niečoho, čo človeka môže napríklad ťažiť, a nevieme sa sústrediť na tú skutočnosť a realitu, ktorá je okolo nás, a znemožňuje to niekedy naše postavenie. Niekedy čím väčšia zodpovednosť za niečo, tým azda menej lepší pocit, alebo zmiešané pocity práve po úspešne vykonanej práce. Zamyslite sa nad tým.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku