Môže nás zničiť slobodná vôľa? VII

Kedysi v niektorom mojom článku som sa zamýšľal nad jedným príbehom akousi anekdotou, a dnes by som to dal do kontextu výberu medzi dvoma možnosťami, kde teoreticky môže absentovať slobodná vôľa, a človek je niekedy pritlačený k múru, ako sa hovorí, kedy nemá na výber, a teda je nútený vybrať si akési nutné zlo. Ono to nemusí byť celkom ani tak strašne zlé, pretože ako hovorí ďalšie príslovie, všetko zlé je na niečo dobré. 

A teda kde som rozoberal trochu z vážnejšieho uhla pohľadu situáciu, kedy učiteľ vyzve svojho žiaka, aby mu odpovedal, že keby si mal vybrať medzi vrecom plným rozumu a vrecom plným zlata, čo by si vybral. 

Žiak si vybral vrece plné zlata, a na prekvapenie učiteľa, ktorý si myslel, že teda vybral si celkom isto nesprávnu variantu, mu víťazoslávne oznámil, že si vybral zle, načo mu študent odpovie, že určite, ale každý si vyberie presne to čo mu chýba. Približne toľko pointa príbehu.

Čo teda chcem týmto povedať. V živote častokrát nemáme na výber. A ak máme, obyčajne to všetko ide veľmi rýchlo, a mi sa nestačíme ani poriadne rozhodnúť medzi dvoma možnosťami. 

Práve tá sloboda, po ktorej viacerí prirodzene prahneme, všetci ju vyžadujeme môže pre nás znamenať akýsi finálny stav našej bezmocnosti, kedy človek bol naučený možno poslušnosti, v niečom sa podriadiť. Má človek, ktorý sa dokáže podriadiť osobnú slobodu? Mohli by sme povedať, že možno nie, pretože podriadenie sa vôli niekoho druhého je automaticky popretie mojej slobodnej voli. V praxi to teda znamená, že teda ja si myslím niečo iné, ale musím konať akokeby na príkaz druhého, hoci nemusím, ale možno, aby som ho nesklamal, a aby som nestratil jeho dôveru, pretože od neho možno závisí moje pôsobenie, moje určenie v živote, musím sa jednoducho podriadiť.

Je to slobodná vôľa? Mnohí si myslíme, že v živote aj tak si spravíme po svojom, ale nie je to pravda. Práve naopak. Čím viacej možností máme k výberu, pre nerozhodného človeka je to priam nočná mora. Je to pre neho celkom isto nemysliteľné, aby sa rozhodol správne, a celú dobu sa nazdáva, že si vyberie nesprávny podiel. Taký človek dosť ľahko sa dostane do rozpakov, pokiaľ nemá pevné korene. 

Príliš veľa slobody, to si myslím, môže, alebo teda má za následok akúsi destabilitu vzťahov, emocionálnu labilitu, váhavosť, plytkosť vzťahov, zlé nadviazanie kontaktov, neschopnosť vyjadriť svoje pocity, nedokončenie práce do úspešného konca, možno vypočítavosť, a takto by sme mohli menovať ďalej.

Ani si neuvedomujeme, ale človek, keď zbúra v sebe isté bariéry, ktoré ho azda zdanivo obmedzovali, aby teda mal k niečomu slobodný prístup, v podstate spraví veľmi zle. Tá obmedzenosť, kedy si uvedomoval, alebo uvedomuje, že hocičo len tak nemôže, alebo nesmie, to je proste pre mňa nie celkom dovolené, ešte nie je čas na to, aby som mal k niečomu prístup, teda pozeranie sa na slobody z iného uhla pohľadu môže narušiť rovnováhu človeka. 

Mnohí si príliš veľa dovoľujú, mysliac si, že môžu všetko. Nemajú zábrany, veď prečo asi. Nie jeden pochybný spevák predsa má vo svojom repertoári piesní myšlienku, že predsa musím si užiť život tu a teraz, pretože mi neostáva veľa času, a pokiaľ niečo mám, čo je skromné mi predsa nemôže stačiť.

Záverom čo poviem. A potom predsa sa stane opak. Človek vyskúša všetko, veď všetko je dovolené, nič nie je až tak zakázané, ale človek vôbec nie je nešťastný. Bohatý je obklopený tým, čo si nadobudol, ale keďže v nich chýba duch, všetko okolo je v podstate mŕtve. Nič ku nemu neprehovorí, a hoci má všetko, pripadá si úplne prázdny. 

 

Zdieľaj článok na facebooku
65 odoberateľov

Komenty k článku