No. Teda v dnešnom ďalšom sobotnom článku sa po druhý krát pýtam, že či sa môže človek niečo naučiť bez toho, aby robil chyby, alebo či to vôbec možné je.
Vieme dobre, že chyba je niečo, čo človeka v podstate vráti na začiatok a podrobí to skúške správnosti. Nie je to príjemné, ale na druhej strane dobré to je preto, lebo človek si niečo možno bude dvakrát vážiť, a vie, čo konrkétne to pre neho znamená. Uvediem jednoduchý poznatok z fyziky, idem nabiť baterku v aute, a musím proste dať pozor, aby som plusové káble dal na plusový bod, a mínusové na mínusový, len tak to bude mať efekt. Ak sa človek pomýli...No... začne to iskriť, a pre istotu, človek všetko aj na prvý raz najprv nech si dobre a poriadne premyslí, čo konkrétne ide robiť, aby sa nestalo niečo zlé, čo sa možno nebude dať napraviť, alebo skorigovať to bude možné, ale bude to predstavovať veľký problém.
Vieme dobre, že veľa vecí, čo chceme spraviť, môžeme mať dobrý úmysel, ale predsa to môže iskriť. Predsa to všetko môže akosi zoskratovať. Najskôr síce máte istý nápad, ale pokiaľ to človek, ľudovo povedané domotá, efekt bude vždy zlý. Celá práca vyjde navnivoč.
Niekoho, s výbušnou povahou to môže človeka dosť rozčúliť, a pokiaľ sa daný človek nevie v tom momente ovládať, môže to mať naozaj katastrofálne následky, ako som toho nie jeden krát svedkom, ja sa snažím riešiť veci pokojne tak, aby to, že niečo riešim som riešil nielen pokojne ale aby človek, ako sa hovorí, neprilieval olej zbytočne do ohňa. AJ tu platí to známe porekadlo s ohňom, že oheň je dobrý sluha, ale zlý pán, teda aj v duchovnom ponímaní, že zapáliť sa pre nejaký možno aj spoločný cieľ, pokiaľ človek niečo rieši kolektívne, a nie individuálne, kedy sa musí spoľahnúť len sám na seba....
Je síce pravda, že ten oheň je začiatkom dobrý sluha, lebo dokáže podnietiť proste to nadšenie, ale keď sa potom priebeh daného procesu proste nedostane pod kontrolu, a spod tej kontroly sa pomaly ale isto vymkne, nastane problém. Nastane problém, kedy nás niečo proste dostane do prevahy, a nie daná vec slúži nám ale zmení sa fatálne poradie, my musíme slúžiť tomu, čo sme pôvodne chceli použiť ako dobrú pomôcku.
Preto je veľmi diskutabilné, že či sa človek môže niečo naučiť bez toho aby robil chyby, pretože chyba je niečo, čo sa neopakuje druhý krát. Ten povestný druhý pokus v podstate nikdy nepríde, a aj keď príde, má to inú kvalitu. Buď sú dané požiadavky rovnaké, buď sú trochu povoľnejšie, jednoduchšie, alebo naopak, všetko je dvakrát prísne a dvakrát ťažšie. Ak ste si prešli druhým kolom opravných skúšok, alebo niečoho, čo ste museli proste po prvom viacmenej neúspešnom pokuse jednak opakovať, a jednak vylepšiť a napraviť, nemusí to byť len príbeh spoza školských lavíc, ktoré spomínam s obľubou, viete, že v tom druhom pokuse už ide o veľa. Človek nesmie dovoliť spraviť fatálnu chybu, pretože to znamená koniec nádejám.
A predsa vieme, že koniec dobrý všetko dobré, ani toto nemusí ešte znamenať. Je to také naivné. Naivné si myslieť, že na druhý pokus bude všetko dobré, keď vieme, že vtedy to bude, dá sa povedať, dvakrát ťažšie. Dvakrát dlhšie, človeka to poriadne preverí nielen čo sa týka nejakých vedomostných záležitostí, ale aj po psychickej stránke. Proste to tak býva.
Záverom tohoto článku poviem toľko, že človek sa prirodzene hanbí, ak spraví nejakú chybu, čo ho môže stáť v nejakom zmysle dobré miesto, ktoré pred časom možno hrdo zaujal, a teraz bude musieť z neho odísť. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár