Nie je celkom jednoduché definovať, čo práve také sebavedomie a pokora je. Nie je jednoduché určiť, či stoja napríklad oproti sebe, alebo stoja vedľa seba možno na jednej akejsi pomyslenej hierarchickej štruktúre, či majú súvis akejsi logickej nadväznosti, či sa dá povedať, že vo veľkej dávke sebavedomia môže za istých okolností prebývať pokora, a či vo veľkej miery pokory môže prevládať istý dávka sebavedomia. Možno v tej podobe, akej to poznáme, možno v odlišnej, a či teda tieto dva pojmy môžu spolu nejako súvisieť.
Nie som si teraz celkom istý, či môžeme povedať, že sebavedomie je azda to isté, alebo aspoň približné totožné napríklad s cieľavedomosťou, nejakou formou ambicioznosti, kedy človek túži niečo dosiahnuť. A dosiahnuť túži na základe toho, že sa od niečoho konvenčného, zaužívaného, stereotypného, nejakého možno tradičného a podobne potrebuje konečne vymaniť, pretože už to nepovažuje za svoj životný štýl, ako to možno bolo do ono času, kedy sa niečomu azda ešte len priúčal.
nato, aby sme boli cieľavedomí, a mať túžbu čosi dosiahnuť, nemusíme možno mať nejaké sebavedomie. Práve naopak. Človek, ktorý sa azda prirodzene drží toho nízkeho, práve tak, ako mi to naznačuje možno samotná biblia, dokáže pravdepodobne omnoho viac, ako by dosiahol, keby tak nepraktizoval.
Biblia hovorí napríklad ..."radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi! Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym.
Človek častokrát zažije situácie, kedy je právom v akýchsi miernych rozpakoch. napríklad človeku sa po dlhšom čase niečo podarí, a opätovne môže byť vystavený akémusi pokušeniu, že za to, čo som dosiahol azda teraz, to musia dosahovať všetci, a kto tak nemá, pravdepodobne v niečom robí chybu. To je náš pohľad individuálny na nejakú skúsenosť, ktorú riešime po svojom, subjektívne, a nie objektívne. A viacerí to posudzujeme len z toho prvého menovaného, pretože niekedy vzhľadom na obmedzenosť myslenia nevieme objektívne posúdiť schopnosť alebo neschopnosť, a takto dávame niekedy najavo našu povýšeneckosť, ktorá presne tkvie v našom sebavedomí.
To isté napríklad súvisi presne aj s pedagogickou prácou, kde mnohí učitelia dosť nesystematicky prednášajú svoje učivo presne na spôsob tomu, ako by to napríklad pochopili oni, nezhliadnuc na ten fakt, že niekto to môže pochopiť možno trochu z iného uhla pohľadu, nie nesprávne, ale trochu odlišne. Je to niečo ako napríklad riešenie vnútorných a vonkajších zlomkov, ktoré sa dajú riešiť tak, že sa rozložia na delenie, ktoré sa následne násobí prevráteným menovateľom, ako mi to hovorí klasická múdra poučka z matematiky, alebo to môžeme vyriešiť jednoduchšie, kedy vonkajší menovateľ rovno násobíme vnútorným menovateľom.
Ako by som to teda dal do súvisu. Teda že nie je jedno, ako to človek vysvetlí, pokiaľ napríklad dotyčný žiak nepochopí, že máme tu dve rovnocenné, a teda nie dve formy riešenia, ktoré sú odlišné, ale jedna forma ktorá má dve možnosti, a je na nás, ktorú metódu akéhosi matematického výpočtu budeme používať. Niekedy je to o tom, ako lepšie a možno chytrejšie to ten dotyčný žiak pochopí, a teda ktorou metódou bude počítať dané príklady, a niekto možno nepochopí ani jednu metódu, a teda pri výpočtoch bude bezradný. Nebude sa vedieť pohnúť ďalej, pretože mu chýbajú základy. Niekedy je to o tom, že nie žeby absentovala vedomostná zložka v danom žiakovi, ale je to preto, pretože nenašiel ten správny systém na riešenie týchto úloh, ktoré ťažko môžeme klasifikovať ako ľahkhé, alebo ťažké, pretože riešenie a výsledok je len jeden a ten istý, možno zmení sa len postup, ktorý ma niekoľko možností, presne ako som to v tomto odstavci menoval.
Záverom chcem vyjadrit toľko, že človek musí byť trpezlivý, pokiaľ sa ocitne na akomsi rázcestí, kde si môže vybrať riešenie jedného a toho istého problému, možno to bude mať niekoľko možností, ale vždy sa dopracuje k jednému výsledku, ktorý je najdôležitejším faktorom. Pretože tiež nie je jedno, ako sme sa k nemu dopracovali, ale či sme sa dopracovali, a to mnohým chýba. Toto je niečo, kedy niekto sebavedomo ide do niečoho, nemysliac na zadné vrátka, a ten, ktorý si niečo vopred možno aj niekoľkokrát premyslí, kedy má väčšiu šancu na úspech, ktorý bude pociťovať aj neskôr.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
darksider96
11. 8.augusta 2019 21:26
Čo sme ti urobili také strašné, že sa nám mstíš svojími blogmi?
Napíš svoj komentár