Môžem zrecenzovať? IV

Opätovne by som chcel v tento sobotný deň nahliadnuť trochu a napísať niečo o sebavedomí verzus pokora.

Či teda pokornému nechýba sebavedomie, alebo sebavedomému nechýba pokora. O čo teda ide.

Nie jeden krát sa každému stalo, že sme sa museli rozhodnúť pre niečo v pomerne krátkom čase, bez toho, aby sme si to museli premyslieť. Nemali sme jednoducho čas, možno ani nárok na premýšľanie, a sled udalostí azda prebehol veľmi rýchlo, a hneď sme boli vystavení šetreniu akejsi veci.

Na toto všetko nám treba potrebná dávka sebavedomia, pretože bez nej celkom isto by sme sa nevedeli nikde pohnúť. Nie  jeden krát sa mi napríklad stalo, že som kohosi aj chcel osloviť, napríklad v čase, kedy som si hľadal prácu, bol som napríklad tesne po vysokej, ale naozaj som nemal na to odvahu. Myslel som si, že to predsa len nie je pre mňa, a preto moje odhodlanie predsa len naberalo na čoraz menšej intenzite, až sa napokon celkom stratilo. Preto som siahal po akýchsi kratších alternatívach, ktoré ale plne napríklad finančne nenahradilo to, čo som si možno predstavoval. Na druhej strane vždy som bol akýmsi zástancom toho, že radšej sa niekde uskromním s menším podielom, ale bude to azda mať dlhodobejší charakter, ako keby som mal mať niečo naraz. Možno vtedy by človek pocítil akési pokušenie, že už som sa niekde napríklad dostal, a už mi netreba na čomsi stavať, už netreba ďalej pracovať.

Mnohí tento pocit naberú, a potom to tak vyzerá. Mnohí začínajú kdesi od nuly, vyslovene od akejsi neidentifikovateľnej ničoty, z ktorej sa razom vyšvihnú celkom slušne nahor. Áno, to je to sebavedomie, ktoré človek časom nadobudol, pretože nemôžeme zabúdať na to, že v nespolednom rade zohráva rolu predsa len šťastie človeka, a to sa dá máločím nahradiť.

V tomto teda by som sa pozastavil, a povedal, že pri sebavedomí verzus pokore by som nechcel zhliadnuť na akúsi dvojicu extrému.

Buď je niekto príliš vysoko, a nemá možno akési zábrany, nemá vieru, nemá v sebe takú brzdu, ktorá by ho v rozlete dokázala pribrzdiť, alebo je niekto prinízko, a možno sa v niektorých momentoch nedokáže akosi kontrolovať, a teda stráca pocit sebakontroly, ktorý by teda vedel správne odhadnúť akýsi moment toho sebavedomia, kedy má ubrať, kedy má pridať, kedy možno má prestať, a to, kedy má človek byť akýsi pokorný, hoci to sa definuje zo svetského pohľadu asi ťažšie, než z náboženského.

Je celkom možné, že napríklad vplyvom doby, kedy máme možnosť využívať mnoho aktivít na sebarealizáciu, človek podľahne týmto možnostiam, a stratí akékoľvek zábrany, a nebude vedieť rozpoznať hranicu medzi možno drzosťou, a miernosťou, ktorá ho takto bude hnať akosi vpred.

Záverom chcem napísať asi toľko, že len ten, ktorý má akosi vyvážený duchovný a svetský život, kde vie, kedy má pridať, kde ubrať, kedy vie, že treba pracovať, ale odmenou, mzdou za prácu je teda niečo, vďaka čomu môžem napríklad ďalej prežiť mi teda dá návod, ako mám optimisticky, a predovšetkým vyrovnane sa pozerať na všetky divy sveta. Aby to nebolo tak, že človek je raz príliš vysoko, a potom zas prinízko.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Torpedo08

    28 ročný muž
    kOkOtOvO

    Vreskot ty môžeš čo len chceš ! Kludne aj zcenzurovať ba aj zrekonštruovať ! A verím že tento komentár ti hneď vnúkol myšlienku na ďalšiu sériu blogov (thumbs) (hehe)
  2. 2
    Vreskot000

    32 ročný muž

    no servus bratu. Ale ďakujem ti za koment starký moj. :) nech sa ti darí. :) ;)
  3. 3
    Torpedo08

    28 ročný muž
    kOkOtOvO

    Moc sa nedari kamarat prave naopak skoro som skapal ale dakujem a nech sa dari aj tebe (thumbs)