V dnešnej dobe azda môžeme pozorovať príliš veľa individuí, ktoré povedal by som mierne, oplývajú drzosťou. Ktorí veľmi radi niekde podpichujú, častokrát sa jedná o mladšie ročníky odo mňa. Ktoré majú celkom sprosté a drzé reči, a človek sa čuduje, ako sa niekto môže napriklad tak nudiť, že z ničoho nič začne častovať neznámych ľudí okolo. Ako vidíme, niekto je ako teda píšem sebavedomý, ale žiaľ je to z tej druhej stránky. Na druhej strane vidíme okolo seba ľudí ktorí možno sú pokorní, a teda nechýba im sebavedomie. O čom to teda je?
Dobre, teraz dopíšem článok, ktorý som mal nechtiac rozpracovaný, totiž na tablete, ktorý už aktuálne neexistuje sa brutálne zle píše. Takže pokračujem na notebooku, a som veľmi rád, že som po niečo vyše týždni opätovne na mojom kompe, aj keď samozrejme o nič také nešlo.
Sebavedomie je niečo, čo máme vnímať ako dar, pretože to nie je samozrejmosť. Pokornému nechýba sebavedomie, a sebavedomému nechýba pokora. Ja si osobne myslím, že jedno s druhým sa nemajú navzájom vylučovať, a jedno s druhým sa majú práveže dopĺňať.
Je príliš takých, ktorí sú plachí, a takto zbytočne na veľa doplácajú. Tam, kde sa môžu napríklad naplno prejaviť, obyčajne taký človek mlčí, a nechce prehovoriť svojou osobnosťou. Nechce prehovoriť práve tým, čím je, prejaviť naplno svoju osobnosť, svoje osobitosti, svoje zručnosti, kultúru vyjadrovania sa. Mnohí sa radšej utiahnu, a nechcú premýšľať, možno kam by sa svojou šikovnosťou trebárs dokázali prepracovať. Áno, majú v sebe dávku pokory, ktorá im v určitých životných momentoch akosi hovorí, počkaj, stoj, nerob rýchle a unáhlené rozhodnutia, nad ktorými azda treba mierne popremýšľať, a až po zdravom a triezvom uvažovaní treba vydať akési rozhodnutie. Na druhej strane sú viacerí, ktorí príliš veľa premýšľajú, avšak nakoniec sa do ničoho dobrého nepustia, nechajú to tak, možno za to môžu ich akási vrodená lenivosť.
Aj na školách sa častokrát zamýšľajú, ako je to so zdravým sebavedomím, ale veľmi im to nejde. Azda tie prvotiny, kedysi uvedomujú, že človek musí razom v niečom akosi dospieť, aby sme sa posunuli najmä v myslení vpred.
Mnohí sa azda nazdávajú, že sebavedomie je niečo, spájané s drzosťou, s netakntosťou, akousi prílišnou otvorenosťou, kedy človek povie možno viac, ako azda mal v pláne povedať. Kedy vykoná možno viac, ako by mohol, ako by to bolo užitočné, a vtedy azda príde k sebe a vie, že toto sebavedomie nie je. To je nič. To je len zbytočné mrhanie vzácnym časom, pretože človek dozreje...
Paradoxne vtedy, kedy je osamotený, opustený, vtedy človek naberie odvahu a sebavedomie, ktoré mu nechýba, vtedy, kedy je naozaj akosi odkázaný sám na seba, kedy musí uvažovať, samostatne, a možno aj za niekoho, kedy musí s niečím vopred počítať, a možno vopred ani nepočítať.
Záverom poviem azda to, že na všetko je potrebné osobnostne a mentálne vyzrieť, aby sa človek mohol dobre vyšvihnúť na nejakú úroveň. Toľko som chcel viacmenej dopísať do toho rozpracovaného a nedokončeného článku.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
tomas55555
19. 8.augusta 2019 18:08
No je to nepríjemné ked človek ide po ulici a odrazu ho osloví banda chlapcov a robia si z neho posmešky. Clovek po tom ani nevie čo môže od týchto týpkov očakávať.
2
@tomas55555 Treba nosiť pri sebe paralyzér- keby ťa napadli, vytvoríš im doslova elektrizujúcu atmosféru
3
@riddler Jedného by si tým možno zneškodnil, ale kebyže sa na teba vrhnú viacerí.... A navyše ja som trémista, ja by som v takej situácii nevedel zachovať chladnú hlavu a asi by som sa tam rozplakal a prosil o zlutovanie.
4
@tomas55555 Ved možno aj ja by som sa takto dosral človek môže len dúfať, že mu okoloidúci pomôžu, alebo že narazíš na takú partiu, kde ked zneškodníš jedného, ostatní sa poserú a utečú
6
@tomas55555 vieščo stalo sa mi to, ale to je nič, vieš, človek ktorý je v myslení daleko pred nejakými individuami, toho sa to nedotkne. pohoda.
Napíš svoj komentár