Takže. Máme tu pre dnešný deň celkom zaujímavú slovnú dvojicu na rozoberanie v mojom blogu o čomsi, čo by som mohol nazvať niečo ako večnú dilemu, pre tých, ktorým síce nechýba sebavedomie, ale v niečom sa predsa len snažia byť pokorní. O čo teda ide?
Jedná sa o to, že niekto si predstavuje pod pojmom pokora, pokorný človek, niekoho takého, ktorý si rád necháva skákať po hlave. A predsa pokora je kráľovná čností, a keďže kráľovná ako taká je chápaná ako hlava akejsi spoločnosti, teda aristokratickej, tam, kde vládne monarchia, prirodzene tento pojem ide ruka v ruke s nejakou hodnosťou. O čo teda ide?
Čím je človek viac na akomsi vrchole, tým ťažšiu pozíciu si vybral. Človek od prirodzena cíti, že chce niečo dosiahnuť. Už nechce byť akosi uväznený vo svojej vlastnej izbe, kde si možno predstavuje, ako asi bude vyzerať jeho život v nejakej dospelosti, a po niekoľkých rokoch v tej izbe si zhodnocovať stav, v ktorom sa nachádza. A celkom slušne zistí, že v podstate sa ani nikam nepohol, a že akosi stále začína odznova, až ho to možno nebaví. možno kdesi sa neúspešne napríklad hlási, kdesi sa o niečo pokúša,a a teda predsa nie je úspešný, hľadá recept na úspech, ale sa nedarí.
Niekde chýba napríklad taký element, akým teda bezpochyby pokora je, a niekde chýba sebavedomie. To celkom prirodzene ide ruka v ruke, hoci priznávam, že človek musí sa predovšetkým aj stať osobnosťou, aby dokázal napríklad skĺbiť tieto dôležité životné hodnoty, ktoré by mal klásť na piedestál vo svojom živote, teda vtedy, ak plánuje niečo dosiahnuť, niečo viac, ako sa možno od neho akosi očakáva, a aby možno vyšiel z akéhosi tieňa kohosi, ktorý mu robí predvoj. Ktorý teda všetko robí paralelne vedľa neho, a teda má sa o koho akosi oprieť. Keď človek vie, že niečo, čo robí, v čom pracuje, predsa len nie je v tom sám a osamotený, a tú prácu viacmenej vykonáva v príslušnom tandeme, kde to badať aj na jeho výkonnosti, zručnosti, a chuti do práce a vidieť to na jeho celkovom pracovom a osobnom aktívnom nasadení a podobne.
Niekomu sebavedomie ako také nechýba, čo sa naplno prejavuje celkom prirodzene v jeho skutkoch. To znamená, ak by som to teda rozmenil na drobné, že teda mnohí uskutočnujú do konca svoje ciele. Nechajú to dotiahnuť do konca, a sú spokojní s odvedenou prácou, ktorá pre nich predovšetkým dáva zmysel do života. Možno nie všetko sa podarí, a nie vždy sú jasné dni, kedy ide niečo podľa plánov, ale niekedy tie plány nevydarené, a to by som azda chcel zdôrazniť, že ony slúžia na to, aby sme si uvedomili, že človek je všestranne založená osobnosť, a teda niekedy možno treba zmeniť ten smer, pre ktorý sa chcel pôvodne uberať.
Mnohí tomu nechápu, a nechcú to zmeniť, ale robia chybu. Ja som si to vyskúšal dá sa povedať na ostro, a túto pozíciu by som nemenil. Nejedná sa mi o nejakú slušne platenú prácu. na to sa nechcem pozerať materialistickými očami, i keď priznám, že v tomto som dosiahol spokojnosť, ale preto, lebo viem, že to čo robí, mi konečne dáva zmysel do života. čo mnohým chýba
Záverom spomeniem toľko, a nakoniec ešte rečnícku otázku do pléna. Jeho plnenie skutkov sa niekedy môžu javiť napríklad rýchlejšie ako myšlienkové pochody, a presne takých ľudí tento svet akosi víta s otvorenou náručou vraviac mu, že sa ocitol predsa len na správnom mieste a správnom čase. Všetko mu môže aj vychádzať napríklad podľa plánov, a predsa nezaostáva ani v plnení svojich vznešených cieľov. Ale je to naozaj tak?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
Ja osobne si myslím, a to by mi podľa mňa dalo viac ľudí za pravdu, aj keď viac-menej sa dá opodstatnene povedať, že ľudia v našom okolí nám vedia pritakávať z rôznych ťažko zmerateľných, či vysvetliteľných dôvodov, čo sa týka osobnosti, skúseností a konkrétnej situácie spomínaného človeka, čo je však téma vyžadujúca nie len empíriu ale aj kontrolovanejší zber premenných dát, ale môžme o tom aj v pohode len tak uvažovať, že pokora pozostáva kvôli roznorodým faktorom nielen z tej povrchnej škrupinky, ktorú si pod tým slovom pravdepodobne väčšina ľudí predstaví, ale hlavne z našich vnútorných postojov, ktoré sú pre každého samozrejme iné, ktoré smerujú k zmyslu výrazu pokora kvôli rozličným dôvodom. Je ľahké povedať, že pokorný človek je taký alebo onaký, a v širšom poňatí by to mohlo byť aj efektívne, avšak pokiaľ sa človek chce dostať k jadru veci, je jednoznačne dôležité sa zamyslieť, z kadiaľ a s akým zámerom v človeku pochádza tá spleť názorov, emócií a konania, ktorá v konečnom výsledku vystupuje na povrch ako zdanlivo homogénny atribút, ktorý v pozorovateľovi vie evokovať práve túto ľudskú vlastnosť. Nie je to len otázka o pokore, ale vlastne celkovo o tom, či má zmysel porovnávať dve vlastnosti, ktoré vo svojej podstatne vychádzajú z tej istej túžby - túžby niečo dosiahnúť, akurát volia inú cestu a práve ich rovnováhou sa dá dosiahnuť čo najmenšieho odporu pri hone za našim úspechom. Alebo skrátene: Nie, nie je to naozaj tak.
Napíš svoj komentár
Btw Nedostatok sebadôvery často pramení práve z prehaného sebavedomia v minulosti. Stačí sa pozrieť na politikov ako Fico, Mečiar, Prochádzka. Boli extrémne sebavedomí chýbala im pokora. Mysleli si že na všetko čo dosiahli maju nárok a stratili to - pýcha peklom dýcha.