Možnosť dokázania IV

Dokáže jeden človek zmeniť celý svet? Dnes sa ešte nakrátko povenujem tejto otázke. O čo teda ide.

V športe máme predsa len, a to spomeniem začiatkom článku, mnohých, zaiste bezpochyby vynikajúcich športovcov, o ktorých sile, rešpekte, kvalitách v danom odvetví pochybuje azda málokto. Deje sa to preto, pretože sa o tom presvedčili, a presvedčili ich predovšetkým nie nejaké reči, ale práve konkrétne skutky, činy, ktoré teda pretavili do podobných úspechov, ktoré slávia dodnes.

Alebo tí, ktorí proste prerazili dané športové odvetvie, jeho históriu svojou jedinečnosťou, svojím talenton, tým, že si dokázali naozaj tou tvrdou prácu akosi vybudovať prirodzený rešpekt a autoritu, ktorá sa uznáva do týchto čias. A to možno celkom preto, pretože začiatkom im predsa nikto neveril, a nikto neveril v ich pozitívny obrat, že sa niečo môže zmeniť. Aj šport je napríklad predsa len tvrdý biznis, kde víťaz berie všetko, a porazenému nezostáva nič. 

Položím si teda otázku zo začiatku tohoto článku. Dokáže jeden človek zmeniť svet? Podľa toho, čo som opisoval, a čo som napísal v nasledujúcom odstavci asi áno. A pýtame sa azda že v čom? Veď si môžeme povedať, že z jeho úspechu predsa ja osobne nič nemám. Tá známa stará veta, príslovie, že z dobrého pocitu sa ešte nenajem, alebo že chlieb lacnejší nebude. Možno nie, avšak človek pri vzhliadnutí takéhoto vzoru, ktorý práve potrebuje vidieť pred sebou dostane inšpiráciu zmeniť predovšetkým myslenie, a možno celkom určite vymaniť sa z nejakého prostredia, ktoré mu bráni v jeho osobnom raste, rozlete. Tak, že on bude ukazovať priamo tú cestu úspechu, po ktorej sa vydal on práve tým, ktorí sú ešte len na začiatku, a nevedia akým smerom sa majú vydať, a dá sa povedať, že stoja na akejsi križovatke, ak nie uprostred začarovaného kruhu, z ktorého by sa radi chceli vymaniť. 

Častokrát v športe, pokiaľ človek napríklad tvrdo trénuje, chce byť možno tým lepším, alebo najlepším, možno určité dané obdobie, ktoré je obdobím teda trénovania, naberaniu kondičky, osvojovaniu si v tomto zmysle aési športové kvality, ktoré na danom vrcholnom podujatí by sa mohlo preukázať v tom najlepšom svetle. Len to chce. Len po tom ide, pretože ten úspech sa skladá dá sa povedať len z jediného okamihu, v ktorom teda sú dve možnosti, a to buď v situáci obstojí, alebo neobstojí, zlyhá. Iná možnosť neexistuje.

Deje sa to preto, pretože človek má prakticky v živote na niečo azda len jednu šancu, niečo sa udeje len raz, a viac sa to nezopakuje, presne ako som to spomenul v ktoromsi mojom článku, a človeku toto nepadne moc dobre. Jednak ho to môže v danom momente veľmi namotivovať k dosiahnutiu nevídaného výkonu, alebo ho to akosi celkom položí, pretože v danom momente si azda uvedomí, že jednoducho na to nemá. A že začiatkom toho všetkého hral všetko možné, len to neukázal, čím naozaj je. Ukázal azda, čím chcel byť, alebo čím chce byť, ak sa debatíme v rámci akéhosi štatistického zhodnotenia výkonu, ale možno priebeh toho procesu, a najmä teda samotný výsledok proste hovorí o čomsi inom, hovorí o pravde a o skutočnosti takej, aká naozaj je, a nie takej, aká sa v danom momente javí.

Záverom doplním ešte o zopár mojich myšlienok. Možno už ani nie sú aktívny, a už ani o nich akosi nepočuť, pretože celkom prirodzene, napríklad športový svet potrebuje mať okolo seba nové tváre, ktoré treba v prvom rade vychovať, treba im ukázať akési pozitívne vzory, ale toto sa nemusí napríklad diať iba v rozmeroch a priestore športu, ale má to celkom isto celospoločenské využitie, a to v spektre od školských lavíc, až po pracoviská.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku