Túto tému som si pre istotu zaznačil, aby som sa mohol v článku k tomu neskoršie vyjadriť, a niečo napísať. Dnes by som sa teda chcel zamyslieť nad otázkou, ktorú som teda položil v nadpise článku, a síce, či môžu byť vzťahy obmedzujúce. a aký to môže mať dopad na človeka. O čo teda ide.

Môžeme samozrejme typologizovať ľudí, ktorí majú radšej samotu, ticho, a ľudí, ktorí si nevedia bez určitých rušivých momentov predstaviť svoj každodenný život, či už je to pracovne, alebo v školskom prostredí, súkromí, niekde, kde sa človek proste cíti dobre. Alebo pravý opak. A môžeme si dať otázku, či to tvorí pre človek akési prirodzené prostredie, a či sa dá naozaj takto dobre žiť, tvoriť, či teda má niečo robiť zmysel jednak samostatne, alebo individuálne. Näčšinou teda človek má zaužívané čosi, že sa cítime dobre v takej spoločnosti, ktorá teda spĺňa isté predpoklady a kritéria, ktoré sú ale nám vyhovujúce, a nie také, ktoré vyhovujú niekomu inému. A to, že niečo chceme silou mocou uprednostniť niečo také, čo tomu druhému začne prekážať, a ako sa človek dokáže zosúladiť, aby vytvoril istú harmóniu.

Niečo prirodzene môžeme vyzdvihovať, ale po čase človeku to, ako spomeniem neskoršie začne prekážať, hoci nevieme celkom presne, prečo nám niečo prekáža, a prečo niečo vyslovene nechceme, čo sme chceli. či to je tajomstvo života, neviem presne. 

A tu sa dostaneme do bodu, kedy nám čosi začne prekážať. Spočiatku to nie je až také badateľné, ale postupom času to začne robiť istú prekážku, koli ktorej máte pochybnosti, a teda oprávnené, či niekde zotrvať, alebo nie. Či niečo mám proste opustiť, alebo mám odísť, a viac sa nevrátiť a podobne. Aj zanechať niečo nie je jednoduché, ale väčšinou to môže byť celkom užitočné a prospešné. A väčšinou to pôsobí aj tak, že človek niečo naozaj opustí, a potom rozmýšľa, uvažuje, či naozaj spravil dobre, či nie je lepšie niečo nechať ešte v starých koľajách, a kedy je ten správny moment čosi zanechať a budovať niečo nové a lepšie. Alebo prečo som sa rozhodol v práve v tomto momente, kedy som možno ešte nemusel sa rozhodnúť, a mal som čas. A či to nie je len môj subjektívny pocit. Niekedy človek paradoxne, málokedy, nenapíšem že nikdy, ale málokedy nedospeje do toho správneho momentu, kedy si to dostatočne začne uvedomovať, pokiaľ naozaj niečo dôležité v živote neopustí, a neuberie sa iným smerom života, možno pôvodne ako zamýšľal. Ťažko takto povedať. 

Ako som začiatkom odstavca písal, že niečo predsa len začne nám prekážať. Niekedy ale prekážka môže pôsobiť ako vysvetľujúci, alebo skôr ospravedlňujúci motív alebo faktor, ktorý nám môže jasne hovoriť, že niečo robíme buď správne, alebo nesprávne. 

Ľudia si v dnešnom svete neobmedzených možnosti, meobmedzených takmer, by som chcel zdôrazniť, môžu dovoliť veľa vecí, ale predsa si nemôžeme dovoliť ešte všetko. Môžu si dovoliť veľa, ale predsa sú veci, kde si nemôžu čosi dovoliť, a len to by chceli. To je zaujímavé. Niečo chcem, a predsa to nedosiahnem, alebo to dosiahnem vtedy, kedy to už nechcem, alebo vtedy, kedy to je neaktuálne, a nedáva mi to ani zmysel. Teda niečo, čo bolo potrebné pre ten moment, ale nie pre tento deň, kedy je situácia inakšia, než bola pred časom. Všetko je pojem, ktoré vylučuje akúkoľvek inú možnosť, ktorá existuje, lebo keď sa povie všetko, väčšinou ten stav má finálnu, koncovú podobu, ktorá už iná ani nebude. Ak niečo iné nebude, môže to byť kvalitné? a vôbec vlastne je možné, že čosi naozaj nadobudne finálnu kvalitu, ktorá bude nemenná a konštantná? 

V živote je máločo nemenné, a preto, ak v nedávnej minulosti niekto si niečo nevedel predstaviť v horizonte niekoľko rokov, teraz si to človek nedokáže predstaviť tým dupľom v horizonte niekoľkých mesiacov, alebo týždňov. Taká je realita dnešnej doby, ktorá je veľmi dynamická, a je otázka, či ja sa mám prispôsobiť dobe, alebo mám robiť všetko preto, aby tá doba sa prispôsobila mojim požiadavkám, ako by to teda malo byť. 

Záverom poviem toľko, že vzťahy môžu byť obmedzujúce, a vo veľkej miere ovplyniť kvalitu vzťahov  môžu originálne nápady. Napriek tomu nie je jedno, či sa človek pozerá napríklad spoločným pohľadom, teda na spôsob akéhosi syn optein po grécky, synopticky, alebo budeme mať na všetko odlišné, rozďeľujúce názory, ktoré nikdy nedospejú do body, kedy by sme sa mali zjednotiť.

 Blog
Komentuj
 fotka
adelka33  27. 7. 2019 00:18
Ako by si zadefinoval vzťah? Co to je a aké ma vlastnosti atď, dakujem za názor...o vztahovej vazbe si pocul? Zasadná vec.
Napíš svoj komentár