Pýtam sa teda viac menej rečníckou otázkou, či teda všetko musí mať nejaký význam. Azda v skratke len opíšem, že mnohí sme v podstate otroci našej slobodnej vôli. Toto je definícia, alebo teda skôr pojem, ktorý som si vymyslel ja sám pri mojich filozofických úvahách ale naozaj je to niekedy pravda. O čo teda ide, by som sa rád pokúsil vyjadriť v nasledujúcich riadkoch.
Priznávam, že aj v náboženských periodikách sme sa často zamýšľali nad zmyslom života, nad vierou a podobne. V podstate je mi ľuto všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom vysmievajú viere v Boha, v akejkoľvek podobe. Tvrdiť, že je nezmysel uctievať čosi, čo som nikdy nevidel nedával logiku, pretože vo svete mnoho vecí nevidíme, a jednoducho nie sme svedkami, ale veríme kadejakým nezmyslom, od lochnesskej príšery až po neviem čo.
Stačí samozrejme ísť na internet, nájsť nejaké záhady, a porozmýšľať pravdaže logikou, zdravým rozumom, či je naozaj čos nemožné, čo mi ponúka tento hmotný viditeľný svet, a zázrak teda je na svete.
Mnohí si myslia, že horoskopy sú pravdivé, alebo šarlatani, alebo nejakí podivní kúzelníci, ktorí ešte prinajmenšom nevtieravým spôsobom chcú možno akokoľvek zaujať proste to publikum, ktoré majú pred sebou, aby oni ako hreci možno aj čímsi obveselili ľudí, ktorí sa prišli zabaviť. Sme náchylní, ako som teda spomínal v začiatku tohoto odstavca veriť možno čomukoľvek, aj keď mi to nedáva celkom isto logiku, len nech ma to uspokojí.
V kresťanstve mi mnoho vecí dáva logiku, a spomeniem Ježišove slová. Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Celkom logické že? Nepojdem keď som zdravý a relatívne nič mi nie je len tak odvedci od ordinácie ku doktorovi, že mám chrípku, keď je napríklad leto, a je pravdepodobne nemožné, aby v tomto období človek mal chrípku. Sú samozrejme určité telesné chorobné anomálie, kedy človek má nejaké pocity nevoľnosti, ktoré sa môžu alebo nemusia prejaviť, alebo nejaké zdravotné reakcie na konzumáciu potravín, ktoré obsahujú látky, na ktoré telo akosi reaguje neprirodzeným spôsobom, a keď to na sebe spozorujeme, samozrejme, je potrebné, aby sme to nejakým spôsobom riešili.
Ako teda cítim na vlastnej koži ako kresťan, mnoho vecí v kresťanstve mi dáva hlboký význam a pravdivé uspokojenie. To nie je len nejaká prázdna meditácia, ale naozajstné uvažovanie v rovine viery, kde si celkom isto viem reálne dať odpoveď na pálčivé otázky mojej viery, tomu, čomu možno príliš celkom dobre nerozumiem. A práve to je to dobré, že nie všetkému rozumiem, a musím teda sa do všetkého rozumieť, pretože by som azda spyšnel, že všetko viem. A práve preto takým nechcem byť. Ak by som bol stopercentne múdry, na čom by som staval? Bol by som len akýsi intelektuálny lenivec, ktorý už neprahne za akýmsi poznaním.
To je presne ako ten pravdivý výrok. Aký je rozdiel medzi múdrym človekom a bláznom. Múdry človek sa učí celý život, ale blázon... ten už vie všetko.
Mnohí viacerým veciam nerozumejú, ale nie preto, lebo to je logicky nepohopiteľné, ale preto, lebo sú duchovne zatvorení, a nechcú pochopiť to, čo je logické, dobré, a čo ich v konečnom dôsledku môže pohnúť jedine dopredu, spoznať predovšetkým seba samého, a pomôcť takto osobnému rozvoju.
Čo by som na záver ešte spomenul? Mnohí ľudí, ktorí v nič prakticky neveria, nepripúšťajú nijaký význam rozmeru duchovného života v podstate len veľmi trpia, pretože nemajú cieľ svojho života. Pre nich sa ukončenie čohosi stáva nedistutovateľnou tematikou, pred ktorou si zatvárajú oči, pretože im to naháňa strach. Čo mi ale logicky vyplýva.
Videl si niekedy strach? Ako vyzerá a aký má tvar. A predsa nie jeden človek sa prirodzene bojí, obáva sa čohosi, čo je opodstatnené. Čosi som to zdôraznil v sérii článkov, kde som povedal, že strach nie je prirodzená súčasť života. Je to teda naozaj tak. Ako sa cítiš. Odpoveď si musí dať každý sám za seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár