Zapojil som sa do jednej veľmi dobrej diskusie, kde pravidelne publikujem, a kde má zamyslenie pán páter od verbistov. Pridávam teraz môj koment ktorý som adresoval do diskusie.

Áno je to pravda. Avšak našim "problémom" je zdôrazňovanie slov musíš a neviem ešte presne čo ešte. Domnievam sa, že takéto pritlačenia k múru sú veľmi nezdravé. Na jednej strane ako v cirkvi vyzdvihujeme pojem slobody, ktorá je jednak nezávislá na determinácii (akejkoľkvek) a jednak je to poslušnosť z lásky. tak čo potom to je? a druhá vec.

Nie je dobré (samozrejme nie vo vašom prípade, ako ja si to nedovolím, z toho titulu, že tiež som chcel byť kňaz a pôsobiť v reholi SVD) brať niečo doslovne v duchovnom živote. Duchovný život je život vychádzajúci z milosti, to znamená, že nie každý vedie duchovný život, a nie každý teda míňa k dobrému poskytnuté dobrá. 

To by som povedal je naozaj zásadný rozdiel. Ak by som konkrétne menoval. Na Vaše..."MUSÍME obraňovať slabších, inak sme zbabelci, čo sa prizerajú z bezpečnej vzdialenosti... áno samozrejme. na základnej škole nie jedného človeka žiadak, šikanujú, ktorý si potom ten nechcený podiel viny berie do dospelosti. avšak zdôrazňovať niečo pod príkazmi tiež nie je správne. ak dáme niekomu na výber z dobrej a zlej možnosti, ten niekto si vyberie možno zlú. 

Možno z rebélie. pretože chce vyskúšať niečo nové, nekonvenčné, niečo, čo nie je staromódne, niečo čo teraz letí. a dajme mu šancu! aby spoznal svoje omyly a vrátil sa k pôvodnému. je to presne ako v matematickej slovnej úlohe. častokrát je veľmi jednoduchá, a odpoveď sa skrýva v danom texte, že logicky ju môžete uhádnuť aj bez siahodlhých výpočtov. to presne je v duchovnom živote. 

Ak niekomu bráni pýcha a sebeckosť, je to otom, že na týchto fenoménoch doby on sám padne. ale treba ponechať možnosť, aby spoznal svoj omyl, a na základe vlastnej skúsenosti to zanechal. Je to proste niečo ako duchovný prerod, ktorému málokto rozumie. Nie každý neúspech je neúspech v danom kontexte, ako to znie. 

Čo poviem záverom blogu. Práve neúspech ma môže hnať (aj v duchovnom živote) k lepšiemu. na to ale je potrebná osobná vyzretosť, a osobnú vyzretosť nezískame kresťanským učením. Kto raz je neprístupný v bežných záležitostiach, ťažko u neho očakávať zmenu v duchovnom živote, kde sa očakáva premena zvnútra na základe duchovného poznania, lebo duchovný život je život vyplývajúci z milosti, ktoré človek čerpá presne tak, ako vedie duchovný život, pristupuje k sviatostiam. lenže naším problémom je, že človek roky nedostáva odpoved napriek tomu že živje sviatostný život. pretože človek si vieru zamenil na nejaký hrací automat, do ktorého vložíte žeton, a bude splnené želanie. Takto to nefunguje. Ale je to môj názor.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár