Viete, viacerí aj mne... Ako v poriadku, napísali azda kadečo. Aj príjemné aj menej príjemné. Vzhľadom na moju prácu nemal som čas akosi citovo zareflektovať a uvažovať, napríklad či sa ma to dotklo, alebo v nejakej možnej miere trebárs ovplyvnilo. Aj menej príjemné skúsenosti sú skúsenosti, a snažím sa od minulého roku na viaceré udalosti pozerať sa s akýmsi nadhľadom, aby som nebol napríklad príliš v niečom premotivovaný, alebo na druhej strane, aby som si udržal v niečom aspoņ v minimálnej možnej miere šancu na akýsi úspech. Aj keď musím celkom isto podotknúť, čo si uvedomujem ako som starší, že teda nie všetko musí byť úspech, nie vždy sa treba náhliť, kdesi stále predbiehať a sa akokeby ukazovať v niečom, čo chcem dosiahnuť alebo čo som dosiahol, než by to bola v akejkoľvek miere celkom záslužná práca alebo počin. Aj keď celkovo to uznanie človeka dokáže povzbudiť a v nejakej miere namotivovať robiť veci ešte lepšími, ak boli len dobré, priemerné alebo slabšie.
Úspech si viacerí z celkom pochopiteľných dôvodov potrebujeme akosi zhmotniť a pretvoriť do nami prijateľnej podoby. Do takej podoby, ktorej azda budeme spočiatku aspoň rozumieť možno len my sami a nikto iný. Pomaly ho azda mierne poodhaľovať v nádeji, že menej zrozumiteľné sa predsa len časom vysvetlí, a my dáme tomu zmysel až neskoršie.
Samozrejme nemáme radi, keď trebárs nejde čosi podľa našich predstáv, a mňa veľa vecí dokáže vytočiť a rozladiť.
Niekedy ma to celkom nie príjemne, nepríjemne rozladilo, z celkom pochopiteľných dôvodov. Totiž málokto sa vie vcítiť do akéhosi myšlienkového alebo duchovného sveta toho druhého. To je práve preto, pretože sa nevyzná ani v tom svojom, a potrebuje akúsi alterntívu v hľadaní niečoho nového, takého, čo by ho mohlo napríklad v niečom inšpirovať. A následne, aby z toho mohol niečo načerpať, možno sa pria o alebo nepriamo z niečoho poučiť, a takto byť v niečom opatrný do budúcnosti. Ako hovorí príslovie, opatrnosti nie je nikdy dosť, a práve tu vnímam riziko, že sa buď podceňujeme, alebo naopak preceňujeme. Svoje schopnosti, ktoré ale majú pôvod predovšetkým v našich možnostiach, ktoré buď poznajú akési obmedzenie, alebo len v minimálnej miere.
Ako som napísal jednému kolegovi, a to by som rád poprial viacerým z nás, seba nevynímajúc. Aby sme sa očistili od toho, čo nie je čisté, a čo nás robí nešťastným a najmä akosi by som povedal neuspôsobivým vnímať duchovné veci, vnímať materializmus ako spotrebný tovar, prostriedok, a nie ako finálnu záležitosť, ktorej podriadime všetko a za každú cenu.
Mnohí všetko chceme za každú cenu. Okoštovať jedlo, aj také ktoré by sme nikdy nezjedli, napríklad niečo exotické, čo sme doposiaľ azda nikdy nemali možnosť. A na nejakej dovolenke sa teda tá možnosť práve naskytla, a vyzerá to ako skvelá lákavá a neodolateľná, aspoň sa to tak javí na samom začiatku ponuka. Ktorá sa teda len tak ľahko neodmieta. Ale je to len preto, lebo sme ich videli podávané, servírované u kohosi cudzieho, a v nás to vytvorilo akýsi nezdravý impulz, že aj ja musím pre akýsi utilitarizmus čosi mať podobného, aby som sa takto dokázal komusi v niečom vyrovnať.
Čo zhrniem záverom tohoto novoročného zamyslenia. Azda len toľko, že rád by som ho ukončil biblickým podtónom, pre mňa veľmi dôležitým. Tak ako v Písme Pán pripomína slovami :"hľa obnovujem všetko..." chcem aj ja konať v podobnom hesle a duchu, tak, ako sa to píše v písme svätom. Ale azda najsilnejšia veta, ktorou sa chcem riadiť pri mojej činnosti v tento nastávajúci rok bude azda veta Panny Márie v biblickej udalosti na svadbe v Káne Galilejskej, pridávam teda ešte pre úplnosť myšlienky biblické súradnice, pre toho, kto sa vie orientovať v Písme svätom, je to celkom dobrá pomôcka. A síce citujem teda na záver tohoto novoročného blogu slová Panny Márie, čím sa riadim aj ja.
..."Čokoľvek vám povie, urobte to..." Jn 2,5
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár