Začítal som sa do jednej veľmi dobrej, nazval by som to životom potvrdenej a overenej múdrej otázky, kde sa nachádzaju dobré veci a kde ich hľadať. Aspoň na okamih zmeniť tento svet na svet dobrý a krajší. Dozvedel som sa myšlienku, že nemôžeme byť šťastní z tohoto sveta.
V spleti rozličných životných informácii, novo nadobudnutých skúseností a podobne, naozaj človek niekedy ťažko rozozná dobrú správu od nie dobrej. Najmä vtedy, kedy človek začne o mnohom premýšľať, ba čo viac, pochybovať. Ba niekedy mám pocit, že mnohým z nás chýba akokeby pocit mať v sebe adrenalín, a práve preto sme ochotní podnikať čoraz šialenejšie nápady, celkom isto presahujúce nejakú logiku a tým pádom v neposlednom rade aj prirodzene, azda to najhlavnejšie čo máme, a mali by sme mať, a to je zdravý rozum. Niekedy mám pocit, že keď človek si zapne na internete správy rozličného druhu, akoby sa vyžíval v nie celkom príjemných udalostiach života. Pocit informovanosti druhej strany môže celkom isto sa nenápadne akosi zmeniť na hľadanie kadejakých všemožne naladených zlých správ, nepriaznivých situácii a podobne.
Napríklad si vezmime banálnu situáciu. Máme za sebou viac ako polovicu novembra, a je celkom reálne, že na viacerých miestach krajiny bude snežiť. Podľa počasia, rozličných poveternostmých a teplotných zmien, nakoľko máme neskorú jeseň, alebo skôr celkom isto prichádzajúcu zimu, človek niekedy ani nevie, ako sa má obliecť. Ráno je veľmi zima, a potom sa počasie trochu zlepší, čo dáva celkom isto predpoklad pre pozitívny vývoj počasia a podobne.
Niekomu vyhovuje zima, to je v poriadku. Lenže vieme, že sneh na ceste je vždy zdrojom nepríjemností, ktoré treba jednoducho napraviť a mať sa na pozore. Treba odpratať sneh, upraviť terén, a prispôsobiť to celkom isto na bezpečnú cestu.
Kdesi som čítal, možno som o tom rozprával, a to je hlavná idea článku, že múdrych ľudi klasifikuje akokeby vždy nejaká pochybnosť, sú plní otázok, zatiaľ čo hlúpi sú plní sebavedomia.
A práve preto človek na základe tohoto faktu, ktorý som hore menoval človek je vždy plný pochybností. Poviem banálny príklad zo života. Odchádzame z domu do práce alebo do školy. Ideme pešo, alebo mhd čkou, prídeme teda na naše pracovisko a miesto toho, aby sme si sadli, začali sa sústrediť na prácu, ktorú máme teda stanovenú vykonať, alebo sa sústrediť teda na vyučovaciu hodinu, byť v pozornosti a snažiť sa byť teda v akomai cemtre diania, začneme niekedy uvažovať nad dôležitými a nie nepodstantými otázkami. Napríklad, či som zamkol dom, keď som odišiel z neho. Či som to naozaj zamkol, a nie jeden raz človek začne byť nervózny a mať obrovské pochybnosti.
Alebo aj mne sa spočiatku, ešte keď som si kúpil auto občas stávalo, že keď som mal nejaké pracovné stretnutie, som predtým asi peťkrát skontroloval, či je všetko v poriadku, najmä keď som samnachádzal na neznámom teréne, kde bolo treba dbať na zvýšenú opatrnosť. Ale časom, ako som častejšie podnikal takéto cesty mimo bydliska, postupne všetky pochybnosti začali zo mňamrazom opadať. Už ma netrápili pocity, ktoré som zažíval do onoho času. Už som viac nerozmýšľal nad niektorými samozrejmými a automatickými vecami, záležitosťami, ktorými som dával neviem celkom presne z akéhosi zvláštneho dôvodu punc výnimočnosti.
Čo na záver poviem. Vychádza mi teda jedno jediné. Vždy, keď človek koná nejaké dobro alebo ide za dobrým cieľom, vždy je tam z nejakej nie celkom vysvetliteľnej príčiny nejaká prekážka vo forme akejsi pochybnosti, aj voči veľmi dôveryhodným a overiteľným skutočnostiam. Nech sa vám dari.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár