Dosť som bol teraz, ak mám pravdu povedať, zaskočený, keď  som si prečítal jeden článok, kde autorka trochu zapochybovala, a nadhodila dosť zaujímavú existenčnú alebo existencionalistickú otázku, načo vôbec vlastne žijeme. Pokúsim sa to teraz vysvetliť zo svojho pohľadu, jej blog teda nechcem bližšie rozoberať, ale budem z neho veľa čerpať, pretože mám rád, keď sa dozviem niečo novšieho, niečo, čo mi dodá inšpiráciu.

Dočítal som sa v jej článku, že ateisti veria, že po smrti nič nie je, tak načo potom vôbec žiť. Dosť zaujímavá myšlienka, neviem celkom presne, či dotyčná je kresťan alebo ateista, pretože áno, je to pravda. Kresťania teda veria v nebo, ktoré sa teda nedá s ničím porovnať.

Áno, mnohí žijeme len pre súčasnosť, a len pre túto dobu. Už na fyzike na strednej medzi prvými poučkami som si zapamätal túto vetu. Neoddeliteľnou zložkou je pohyb hmoty v priestore a čase. Áno, musíme sa teda zákonite hýbať v týchto dvoch dimenziách, pretože inakšie to predsa nejde.

Takto rozmýšľajú len zdraví jedinci, ktorých netrápi a nesužuje nijaká choroba, a nemusia sa napríklad o nikoho starať, kto má nejaký ten ťažší osud.

Mnoho ľudí nechápe, že viera v Boha to nie je ľudský výmysel, ale realita, ktorá sa zjavila v Písme svätom a sú na to dôkazy. S tým súvisia nasledujúce úvahy. Keď teda nič také neexistuje, keď duchovný svet staviame na roveň akejsi ilúzie a podobne, prečo potom vzniká strach?

Aký zmysel v našom živote a aký presne vymedzený pojem, definícia má mať v našom živote. Skúste niekomu siahnuť napríklad len tak zo srandy na jeho telefón, alebo peňaženku. Samozrejme toto sa nerobí, ale tu vidíme, ako materiálne veci nás dokážu úplne podmaniť a zotročiť. 

Minule som sa zamyslel, ale bolo to pod vplyvom istých skutočností, ktoré som prežil, a dodalo mi to námet, ako my všetci dokážeme perfektne slúžiť veciam, a nie je to predsa len naopak. Veci majú slúžiť nám! Lenže ako teda spomínam robíme teda úplne všetko opačne. Bojíme sa o toto čo máme, a nemyslíme na večnosť. Máme veľmi radi pozemské hmotné dobrá a dary, a nedáme na ne dopustiť.

Minule som sa zamyslel pri jedle nad niektorými skutčnosťami. Uznávam, že človek potrebuje jesť, aby prežil, ale prečo naozaj potrebujem jesť. Čo sa stane, keby som nejedol. Čo sa stane, keď sa niečoho zrieknem.

Tu vidím problém. Mnohí potrebujeme len nasávať, ale nechceme zo seba nič vydať. Cudzie je nám obeta, cudzie je nám sebazápor, nevieme nič navyše zo seba spraviť, a požadujeme za to samozrejme nejaké vyrovnanie, teda všetko si čímsi chceme akokeby vykompenzovať, pretože cítime, že niekto nám takto môže samozrejme byť na škodu.Je pravda, že mnohí z nás sa cítia byť využívaní v prospech kohosi, na kom nám nezáleží, a robia to vyslovene cielene. Prejavuje sa to napríklad tak, že človek veľmi maká, berie si nadčasy, aby mal možno niečo navyše, ale v konečnom dôsledku vôbec ho to neteší, a nepociťuje v tom ani nijaké morálne ohodnotenie. Na konci toho všetkého často cítime akési nazvem to vnútorné prázdno a duchovné vyčerpanie, a sme z toho smutní, že sa zameriavame na hmotu, a neriešime význam toho, čo sme mali spraviť, a za čo sme teda boli aj patrične odmenení.

A tak človek môže len bezbreho míňať dobludu, čo má, nehľadiac na to, že musí sa sem tam aj kontrolovať. Kontrolu vníma ako nespravodlivý počin a zásah do jeho osobnej slobody, kde mu samozrejme nik nemá kto čo rozkazovať, a tu nastáva problém.

Je to presne ako keby človek zanedbal akési lekárske a zaiste veľmi potrebné vyšetrenia, pretože samozrejme, navonok, ničo ho nebolí, nejaké symptómy sa napríklad neprejavujú, tak prečo by som sa mal čohosi obávať, čo si len myslím že je. Nadôvažok celkom isto tu preváži myšlienka, že čo nevidím, samozrejme že neexistuje, a nemusím teda venovať nijakú alebo čo i len minimálnu pozornosť. Skoro sa samozrejme sklame, pretože človek, ktorý sa napríklad v zime slabo oblečie do tuhej zimy zaiste prechladne, a to nemá za následok možno slabšia imunita, ale, to, že sa teda nestará dostatočne dobre o svoje zdravie, a čo sa teda naplno prejavilo pri nejakej tej chrípke.

Čo mi z tohoto všetkého vyplýva? Takíto ľudia nemajú v sebe dostatok osobnej pokory a miery sebareflexie.

 Blog
Komentuj
 fotka
tibco28  21. 5. 2018 11:51
pitam sa aj ja to každy den odpovie mi tu niekto? dobra otazka
Napíš svoj komentár