Dneska som bol v servise s autom, kde som riešil malé nedostatky, ktoré neboli nejak veľmi ohrozujúce, ale čo treba to treba. Som rád, pretože keď by som to odkladal na dlhšiu dobu, len by to bolo horšie. Keďže autá sú mojou veľkou vášňou, rád sa zaujímam o kadečo nové, novinky zo sveta motorizmu.
Viacerí z nás máme problém, že teda vplyvom našej práce, alebo štúdia, ktoré je teda obe veci sa zdajú po čase monotónne, prichádzajú nám na mysli čudesné otázky typu, čo tu vlastne robím, načo som tu, mňa to nebaví, mal by som zmeniť moje zamestnanie, možno aj školu, mal by som sa na to všetko vykašľať a podobne. Je prirodzené, že toto napadne azda nejedného študenta alebo zamestnanca, boli časy u mňa, kedy som na to myslel moc intenzívne, pretože som nevidel nejaké východisko z mojej situácie, ale našťastie, prišla pre mňa úplne iná doba, a v súčasnosti mám také možnosti, aké som doteraz nemal, a môžem si dovoliť to, čo som si nemohol do určitého času dovoliť.
Mnohí, ktorí konáme nejakú prácu, a necítime z nej radosť, a nemáme dobrý pocit ani v deň výplaty, sa zamýšľame, aký má naozaj zmysel naša práca. Na začiatku to bolo celkom fajn, ale teraz je to moc otravné, a nenapĺňa nás to.
Lenže musíme si uvedomiť, že keď v živote niečo chceme mať, a dôstojne žiť, človek nemôže neustále len špekulovať a tváriť a rozmýšľať ako nejaký romantický hrdina z nejakej literárnej poviedky, pretože než by aj nejaká postavička, o ktorej sme sa dočítali, mala akékoľvek vznešené predstavy, predsa je to len dielo, ktoré nie na stopercent verne zachytáva obraz reality tej doby, a navyše, nie všetko sa dá aplikovať na súčasný život v dnešnej dobe.
Filozoficky, mnohí z nás, chceme všetkému dať zmysel, ale to sa nedá. Určite je lepšie konať s rozumom a uvážene, ako bez rozumu a halabala. Lenže svet nefunguje úplne presne a dokonale, ako si myslíme, a chyby sú prítomné v živote každého jedného z nás. Nevidím v tom nič mimoriadne, a myslím si, že čím viacej chýb človek spraví v živote, tým sa stáva viac zrelšími a odolnejšími, a vnútorne ho sto stabilizuje v tom, že nasledujúce rozhodnutie už bude robiť pod vplyvom vlastných skúseností, na základe svojho vlastného originálneho presvedčenia, ktoré si teda vopred overil, a pozná možné riziká svojho konania.
Hoci aj viera v Boha ma učí o dokonalosti, filozoficky si myslím, že je veľké riziko učiť sa nejakej dokonalosti, hoci tú biblickú chápem, a mali by sme sa o ňu usilovať všetci. Dokonalosť neznamená, že splním nejaké nalinkované predložené body, ktoré teda musím rad radom splniť, aby bol ktosi spokojný.
Teraz ma napadla také myšlienka. Pochopme proste, a teraz poviem čosi, nad čím rozmýšľam už dlhší čas, my tu nie sme na to, aby sme niekomu plnili sny, ale na to, aby sme svojím vlastným a individuálnym príkladom plnili verne svoje poslanie v živote, všetko to čo robíme, pretože takto to naozaj má byť, hoci osobne pri náhodách ako takých som dosť skeptický, pretože všetko, čo sa napríklad udialo v mojom živote, a dal som si to do nejakého logického súvisu, malo svoj význam, hoci pravda je taká, že dneska by som azda niektoré rozhodnutia... možno robil iným spôsobom, rozhodne by som bol opatrnejší, a nehrnul by som sa do niečoho bez dôkladného a uváženého premyslenia, určite by som si nechal čas na premyslenie, byť dôkladný v nejakých rozhodovacích prvkoch, ktoré závisia len na mojej vôli.
Ďalej ešte by som teda rád spomenul niečo také, ako napríklad dostatočný čas a priestor na vlastné rohodnutie, ktoré by som podoprel ešte určite nejakými zrelými názormi a celkom iste cennými radami jednak najbližšími, a jednak tými, ktorí naozaj v niečom majú skúsenosť v danej oblasti, a počuť a nechať si od nich poradiť, je naozaj nielen cenné, ale človek by mal byť za to patrične vďačný, a práve takto sa usilovať o ako takú dokonalosť, uprostred tejto našej nedokonalosti, v ktorej žijeme.
Na záver by som chcel tento článok zhrnúť ešte do týchto myšlienok.
A viacerí pod vplyvom moderných sloganov, že chcem pocit slobody, chcem zažiť pocit nespútanej radosti, slobody a voľnosti, že ma nikto nebuzeruje, že nikto nerobí nejakú kontrolu nadomnou, a nie som nikomu ako tak podriadený, sa radi celkom sami púšťame do odvážnych projektov, na ktoré jednoducho nemáme, až napokon zistíme niektoré nepríjemnosti, ktorým sme sa mohli vyhnúť. Ďalej, až totálne zlyháme, potom možno pochopíme, že byť na niečo osamotený, bez pomoci a podpory akejkoľvek druhej ruky podľa môjho názoru určite nie je výhra, a že sme možno spravili v tom čase fatálnu chybu, že sme odsunuli rady niekoho skúsenejšieho, kto nám chcel určite lepšie ako sme si mysleli na vedľajšiu koľaj a nezaoberali sa tou možnosťou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár