Je to na jednej strane dôležité čosi také si uvedomiť, a je dobré si takýto individuálny test vykonať, nakoľko práve vtedy môže nastať celkom dozaista ten vnútorný prelom, možno aj znovuzrodenie našej osobnosti. Viete, aj v oblasti financii je to tak, a je to tak aj v duchovnom živote.
Ak si nestanovíme nejaké poriadne priority, nikdy nebudeme šťastní osobne, a takto budeme možno tŕňom v oku našich kolegov, alebo ľudí, s ktorými máme čosi dočinena. Viacerí si práve pri tomto probléme myslia, že všetk zvládnu sami, nepotrebujú nikoho, kto by im poradil. Takto to väčšinou aj končí. Väčšina dôležitých vecí sa takzvane prvoplánovo robiť nedá. Väčšinou to stroskotá buď hneď na samom začiatku, alebo sa to nedotiahne do zdarného konca.
Priveľa ľudí trpí depresiami, okolie možno aj čosi tuší, ale samozrejme dnešná doba je celkom dozaista taká,že radšej nikto do nikoho sa predsa starať nebude. Pripadá mi to tak, že akonáhle človek má akúsi zmenu, teda badá na tom druhom nejakú nie celkom príjemnú zmenu, už to nie je ono.
Napríklad na starú známu otázku, typu, ako sa máš, obyčajne čakáme kladnú odpoveď, ale nie vždy je to tak. Ak sa dozvieme od niekoho niečo, čo ho trápi, áno, práve ako spomínam v nadpise, má zmysel sa ho to pýtať, pretože takému človeku treba pomôcť, a nie od neho bočiť. A práve v inom prípade naopak. Mnohí si neuvedomujeme, že nemá zmysel sa tváriť, že je všetko v poriadku, keď to jednoducho tak nie je. To nedáva logiku. Viem, a som pevne presvedčený, že nie každý je schopný pomôcť.
Pojem schopný neznamená to, že ako hovorí príslovie, kto chce, dokáže všetko. Niekto mnoho vecí naozaj nedokáže, pretože to jednoducho emočne nezvládne, proste to nie je jeho parketa, ľudovo pvedané, nie je na to stavaný, necíti akési preddispozície, preto s tým nezaoberá. Nemá proste nato. Som si vedomý, že svedomitou prácou a nejakým poctivým vnútorným tréningom, sme zo seba schopní vydolovať maximum, a v istom zmysle sa prekonať, nájsť v nás méty a zbúrať všetko to, čo nás otravovalo, zaťažovalo, čo nám proste nedávalo celkovo zmysel, a kde sme sa predovšetkým necítili šťastní.
Je preto dôležité a potrebné si dobre uvedomiť, že spýtať sa kohosi, ako sa má, ako sa cíti, či nepotrebuje pomoc, to nie je nejaké nasilu vtieranie sa komusi do povedomia a podobne, ako by to mohlo vyznieť, veď predsa každý z nás má jazyk, má ústa, aby čosi sám vedel povedať, či ho dačo trápi, ale práve tu vidím ten hlavný problém, ktorý nanešťastie nie je dobre pomenovaný.
Prečo toto spomínam. Každý z nás poznáme to staré známe.. a síce... staraj sa o seba, pozri sa na seba ako vyzeráš, sám si nevieš pomôcť, a mne tu dávaš rady, mne nemá nikto čo rozkazovať, kde sme sa to dostali, aby ktosi ovládal môj život, ja sa nebudem predsa nikomu spovedať... a mnoho podobných výrazov náš slovník pravda pozná spústu, ale väčšina sa tu myslí len na negatívne odozvy, keď sa niekto spýta na niečo, či nás napríklad niečo trápi,a dotyčného napríklad dobre poznáme.
V istom zmysle to plne chápem a aj sa snažím rešpektovať, pretože som vybadal, že toto je jedno z mnohých celkom dobre fungujúcich vnútorných obranných psychických mechanizmov, ktoré sa prejavia po istom tlaku na psychiku toho človeka, keď prežíva akýsi psychický deficit. Je len na škodu veci, keď nechce o tom podať nejaké hodnoverné svedectvo.
Práve ten jedinečný moment, kedy človek začne možno rozprávať o svojom probléme, pomaly sa otvárať, práve vtedy sa to obyčajne tak zlomí v ňom, v tom pozitívnom slove, a vtedy sa začne aj on meniť, a sám spozoruje na sebe, že sa dáva predsa len na lepšiu cestu a práve nachádza spústu nápadov, ako svoj život vie spraviť lepším, šťastnejším, krajším, kvalitnejším.
Sú to všetko pojmy, ktoré sú celkom dôležité, pretože sú prvotné, sú základné k dobrému žitiu medzi ľuďmi, aby človek dokázal žiť v spoločnosti, ktorá možno mu nie je celkom priaznivo naklonená. Viacerí ľudia totiž nechápu, že ak napríklad majú celkom isté krásne zamestnanie, celkom slušnú výplatu, vedia si dovoliť to, čo si možno, alebo teda celkom určite bežný človek nevie dovoliť, tak sa to týka len jeho, a nikoho iného.
Na záver ešte niekoľko myšlienok. V skratke povedané, nerozumie vnútornému svetu človeka, ktorý sa práve nachádza na nejakej križovatke, na nejakom rozhraní, kde možno musí riešiť existenčné problémy, a práve naopak, tá druhá strana teda takéto čosi nemusí zatiaľ riešiť, a v blízkej budúcnosti možno isto nebude. Je preto veľmi dôležité, žiť medzi ľuďmi, ktorí nás dokážu pochopiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár